Vytisknout tuto stránku
ne., 8. květen 2016 15:06

Vášňou pre vedu „trpia“ všetky generácie

Samostatný projekt - vědecká specializace/rozhlasová žurnalistika.

Realizace

 

Vášňou pre vedu „trpia“ všetky generácie

 

1. Cieľ práce

Cieľom mojej práce je dokázať, že veda nie je len záležitosťou vedcov, ktorí majú niekoľko titulov pred menom aj za menom, pôsobia v renomovanej vedeckej organizácií, ktorá má už vybudované dobré meno a k dispozícií tie špičkové prístroje a najnovšie technológie. Mojou prácou chcem dokázať, že vedu môžu robiť ľudia každého veku, a ako jediný predpoklad postačuje záujem o vedu a hľadanie možností a informácií, ktorých je – napríklad aj v Olomouci – veľa.

2. Zdôvodnenie voľby témy

Túto tému som si zvolila v prvom rade kvôli môjmu pozitívnemu postoju a záujmu k novým vedeckým objavom a celkovo ku všetkému, čo sa vedy týka.

Táto oblasť problematiky ma zaujala taktiež kvôli čoraz väčšiemu narastajúcemu tlaku na študentov, aby študovali vedu a techniku. V dnešnej dobe sme presýtení štatistikami na tému najlepšie zamestnateľných a najviac žiadaných vysokoškolských absolventov a výsledky všetkých tých štatistík tvrdia, že sú to najmä informatici, technici alebo prírodovedci. Na Slovensku dokonca vznikla kampaň v rámci národného projektu PopVaT – Popularizácia vedy a techniky na Slovensku, ktorá si necháva odvysielať reklamy na tých nasledovanejších slovenských komerčných kanáloch v prime time s heslom Študuj vedu a techniku, budúcnosť sa ti poďakuje.[1]

Veda a jej popularizácia sa tak stáva v dnešnej dobe jednou z veľmi diskutovaných záležitostí. Napríklad webová stránka I fucking love science[2] má na sociálnej sieti Facebook 24 miliónov fanúšikov,[3] čo svedčí o jej nesmiernej popularite. A odvažujem sa povedať, že fanúšikovia tej stránky určite nie sú len vedci (súdim tak najmä podľa mojich priateľov, ktorí označili stránku, že sa im páči a nemajú nič spoločné s vedeckou činnosťou).

Zároveň aj najpopulárnejšie spravodajské internetové portály majú svoje vedecko-technické rubriky,[4] kde zverejňujú novinky, ktoré sa týkajú vedy. Veda má teda určite v súčasných médiách svoje stále miesto a to nemusíme ani hovoriť o špecializovaných vedeckých alebo popularizačných časopisoch.

Populárne sú v dnešnej dobe aj rôzne špecializované stanice na dokumenty, ktoré majú tiež za účel popularizovať vedu. Medzi tie svetoznáme patria určite Discovery, Viasat Explorer, Viasat Nature, Viasat History. V českom prostredí už tiež vznikajú špecializované stanice, ktoré sa zaoberajú vedou a prakticky ich programová skladba pozostáva z dokumentov. Príkladom je Prima ZOOM, ktorá vysiela od 1.2.2013.

V rozhlase sú spravodajské alebo publicistické programy odvysielané len vtedy, keď sa jedná buď o prelomový objav alebo diskusiu s nejakým odborníkom (lekárom, vedcom). Aj v rozhlasovom prostredí však vznikli špecializované stanice, konkrétne mám na mysli digitálnu stanicu Leonardo Českého rozhlasu. Leonardo má šestnásť stálych programov, ktoré sú reprízované a následne aj dohľadateľné v archíve. Táto stanica síce zanikla 28.2.2013, ale zároveň sa zlúčila a premenovala na Český rozhlas Plus. Na webových stránkach Českého rozhlasu je však stále aktívna karta Leonardo, kde sa popularizačné príspevky na rôzne témy dajú dohľadať.[5]

A tak aj keď sa všetci zhodujú, že popularizácia vedy je určite potrebná, nielen pre vedcov, ale aj pre širokú verejnosť, je stále v dnešnej dobe ťažké určiť hranicu, do akej miery sa to dá ešte nazvať popularizáciou a kde je už zjednodušenie pre laikov príliš veľké a celý vedecký zámer článku uniká.

Články sú často prekladané zo zahraničných serverov a keď o nich píše žurnalista, ktorý sa danej téme nevenuje, nerozumie jej alebo do nej hlbšie nevidí, môže dôjsť k chybám alebo nedorozumeniu.

Preto by som touto prácou nechcela spopularizovať len vedu a vedeckú činnosť, ale možno aj záujem žurnalistov a hlbšie študovanie vedeckých problematík, aby neskôr mohli vznikať kvalitné články a tak napomôcť aj rozvoju ďalšieho výskumného bádania. Spolupráca vedec – žurnalista je v tomto smere istým prínosom, pretože vedec môže vymyslieť nejaký patent, ale nutne potrebuje média k tomu, aby sa o jeho vynáleze dozvedela široká verejnosť a tým pádom aj nejaká firma, ktorá bude investovať do jeho nápadu peniaze a tak ho zrealizuje.

Ako predpoklad vzniku tejto práce boli, samozrejme, podmieňujúce predmety na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Palackého. Po absolvovaní ekonomickej a vedeckej špecializácie som sa rozhodla práve pre vedeckú tematickú profiláciu z vyššie uvedených dôvodov. Čo sa týka profesnej profilácie, absolvovala som rozhlasové a písané praktiká a workshopy. Pri rozhodovaní sa, ktorú profesnú profiláciu zvoliť pri spracovávaní vedeckej tematiky, tak padla voľba na rozhlas. Na tejto profilácií ma priťahuje vyššia technická náročnosť ako pri písanej žurnalistike (predsa pri písaní potrebuje žurnalista iba pero a papier, neskôr nejaký textový editor, prípadne zariadenie na nahrávanie rozhovoru, to však nemusí byť vysokej kvality. Zatiaľ čo rozhlasový žurnalista potrebuje kvalitné nahrávacie zariadenie a mikrofón, aby bol aj nahratý zvuk vysokej kvality, respondentov, ktorí sú schopní sa vyjadrovať bez výraznejších a rušivých rečových vád a v neposlednej rade kvalitný program na post-produkčné práce). Túto profiláciu som zvolila aj kvôli svojej niekoľkomesačnej praxi v regionálnom rádiu, kde som svoje poznatky z rozhlasových praktík a workshopov nielen zužitkovala a precvičila, ale aj prehĺbila.

3. Zdroje, stav problematiky

Vo svojej reportáži som vyspovedala záujemcov o vedu všetkých generácií. 
Ako prvú a najmladšiu generáciu „vedcov“ som zvolila dieťa, ktoré navštevuje vo svojom voľnom čase krúžok Malý vedec v Pevnosti poznání. Pevnost poznání funguje v Olomouci asi rok a za tú dobu vyšlo o nej veľa článkov a bolo odvysielaných niekoľko reportáží v televízií: 
http://olomouc.idnes.cz/v-olomouci-otevira-pevnost-poznani-veda-zabava-fro-/olomouc-zpravy.aspx?c=A150414_2155338_olomouc-zpravy_stk

http://www.krajskelisty.cz/olomoucky-kraj/okres-olomouc/11085-pevnost-poznani-zve-do-ery-sedeho-obdobi-socialisticke-kazdodennosti.htm
http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/1519722-zasnete-a-bavte-se-hanacka-pevnost-poznani-ma-probudit-zajem-o-vedu
http://olomoucky.denik.cz/zpravy_region/pevnost-poznani-je-uz-plna-atrakci-takto-ted-vypada-uvnitr-20150318.html

Tie sa týkali ako aj príprav na otvorenie, tak aj konkrétnych expozícií. Pevnost poznání však okrem stálych expozícií a jednorazových akcií (workshopov) ponúka aj semestrálne kurzy pre deti ako je Detská univerzita (teoretická časť) a záujmové krúžky ako Vedecká výtvarka a Malý vedec. Konkrétne z týchto krúžkov ešte žiadna reportáž nevznikla a nikto neskúmal ani motiváciu detí sa tam prihlásiť. Minimálne som však vďaka týmto článkom vedela, že takáto inštitúcia funguje, aj čo v nej môžem nájsť.

Druhú generáciu vedcov predstavovali vysokoškolskí študenti, ktorí sa nachádzajú na pomedzí medzi laikmi a vedcami, pretože už isté vedomosti majú, no ešte nemajú dostatok vedeckej práce a skúseností za sebou, aby sme ich mohli označovať ako vedcov (v neposlednom rade nemajú ani dokončené vzdelanie). Na tento zámer som hľadala aktívny študentský spolok, pretože som chcela študentov, ktorí neprichádzajú s vedou do kontaktu iba na vyučovacích hodinách, ale robia vedu s nadšením, vo svojom voľnom čase, popularizujú vedu a robia to úplne zadarmo (do úvahy pripadá iba motivačné ohodnotenie od univerzity v podobe štipendia, ktoré nie je tak veľké, aby sme to mohli pokladať za hlavný zdroj motivácie). Na Univerzite Palackého existuje množstvo spolkov (v rádoch desiatok), no väčšina z nich sa vzťahuje k záujmom filozofickej fakulty a príslušných katedier.

Konkrétne na Prírodovedeckej fakulte pôsobia dva študentské spolky - POSPOL a UP Crowd. Ani jeden zo spolkov nie je veľmi populárny, snáď okrem jeho členov nevedia ani študenti univerzity, že takéto spolky existujú. Pre svoj zámer som si vybrala študentský spolok UP Crowd, keďže bol v akademickom roku 2015/2016 určite aktívnejší (prezentácia v rámci univerzity – Deň otvorených dverí, naberanie nových členov, prezentácia na stredných školách, pravidelné pridávanie príspevkov na FB profil, atď.). Vo všeobecnosti je však moja reportáž prvá, ktorá sa zmieňuje o existencií, činnosti a členoch tohto spolku. Jediné informácie, ktoré sa o tomto spolku dajú dohľadať sú dostupné na ich oficiálnej facebookovej stránke https://www.facebook.com/pages/UP-Crowd-spolek-student%C5%AF-a-p%C5%99%C3%A1tel-P%C5%99F-UPOL/238954666309255, ďalej sa o nich zmieňujú oficiálne stránky Univerzity Palackého väčšinou v kombinácií s inými spolkami alebo aktivitami, ktoré na univerzite prebiehajú:

http://www.upol.cz/skupiny/studentum/studentske-organizace/

http://www.prf.upol.cz/skupiny/studentum/studentske-spolky/

http://www.popup.upol.cz/veletrh2014.

Pri svojej rešerši som natrafila ešte na jednu stránku, ktorá je prezentáciou fotografií, tie sa očividne týkajú študentského spolku, no nikde sa ďalej nedá dozvedieť o čo vlastne ide: http://exfyz.upol.cz/didaktika/iss/foto/upcrowd/#miniimg_3856.jpg.

Predstaviteľ tretej generácie vedcov je docent Jan Petr, ktorý si vedou, konkrétne analytickou chémiou, zarába na živobytie. Výber vedca bol v tomto ohľade ťažký, pretože na Univerzite Palackého pôsobia mnohí vedci, ktorí sú výrazní svojou vedeckou činnosťou. Pre mňa bolo smerodajné to, že v čase, keď som sa začala o danú tému zaujímať a robiť si rešerše, vyšiel článok na rôznych spravodajských serveroch, ktorý predstavuje vynález testra na vodu, ktorého autorom je vedecký tím univerzity pod vedením práve docenta Jana Petra.

http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/olomoucti-vedci-vyvinuli-tester-jez-upozorni-na-zavadnost-vody/1256065
http://www.zurnal.upol.cz/prf/zprava/clanek/chemici-nasli-zpusob-jak-snadno-a-rychle-otestovat-pitnou-vodu/
http://olomoucky.denik.cz/zpravy_region/je-ta-voda-pitna-olomoucti-vedci-vyvinuli-levny-test-v-podobe-karticky-20150908.html
http://domaci.ihned.cz/c1-64568560-mala-karticka-zjisti-jestli-je-pitna-voda-kontaminovana-vymysleli-ji-olomoucti-vedci
http://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/mala-karticka-z-laboratore-olomouckych-vedcu-dokaze-otestovat-nezavadnost-pitne-vody
http://www.vodarenstvi.cz/clanky/olomoucti-vedci-vyvinuli-tester-jez-upozorni-na-zavadnost-vody
http://www.rozhlas.cz/radiowave/wavenews/_zprava/vodou-si-uz-zaludek-kazit-nechat-nemusite-vedci-z-upol-vyvinuli-tester--1531837
http://www.mrk.cz/bleskovky.php?id=38951

V týchto článkoch bol Jan Petr však zakaždým len okrajovo spomenutý, respektíve uvedený ako zdroj citácie. Žiadne z médií sa naďalej nezaujímalo o jeho každodennú rutinu v práci a všeobecne na jeho názory tak, ako som to zisťovala v rozhovore ja.

4.Ideový plán

Môj samostatný projekt je kombináciou rozhlasovej a vedeckej žurnalistiky. Keď som rozmýšľala, aké inštitúcie, ktoré popularizujú vedu a ktorých vedcov si pre zámer projektu zvolím, uvažovala som aj nad svojím rodným mestom, pretože tam je možností tiež viac než dosť. Nakoniec som sa rozhodla zamerať na Olomouc a univerzitné prostredie, pretože to mi svojou činnosťou ponúkalo viac než dosť možností na nahrávanie, zaujímavé spolky a projekty vedené univerzitou, až po samotných vedcov pôsobiacich priamo na Univerzite Palackého a ich výskumnú činnosť.

Na začiatku, keď som si vytvárala štruktúru práce som sa chcela zamerať len na študentský spolok UP Crowd. Po krátkej úvahe a konzultácií tejto témy s mojou konzultantkou Ing. Radoslavou Kvasničkovou som dospela k názoru, že moja výsledná práca by bola oveľa zaujímavejšia a myšlienkovo ucelenejšia, keby som nepoužila len svoju vekovú skupinu budúcich vedcov (vysokoškolských študentov), ale priradila k nemu aj malé deti, ktoré sa venujú vo svojom voľnom čase vzdelávaniu v oblasti vedy a zároveň aj dospelého vyštudovaného vedca, ktorý sa vedou živí (túto pasáž som volila z toho dôvodu, aby si poslucháč dokázal porovnať prístup detí, vysokoškolákov a pracujúceho a zarábajúceho človeka). Celý hlasový záznam som sa rozhodla rozdeliť do troch častí, keďže ide o tri generácie vedcov. Tým získa moje reportážne pásmo väčšiu dynamiku, pretože oblasť natáčania sa vždy zmení po niekoľkých minútach, zároveň však tieto časti budú stále spolu súvisieť.

Dokopy potom tieto tri časti dávajú celok, po ktorého vypočutí si poslucháč môže vytvoriť názor, ako sa k vede stavajú deti, vysokoškoláci a vedec, prípadne aké sú možnosti, ako sa venovať vede, ak ide o študenta prírodovedeckej fakulty alebo povedzme, ak má poslucháč deti, ktoré chce viesť „vedeckým smerom.“ Poslucháč má zároveň aj šancu dozvedieť sa niečo zo života vedca, pretože bežný človek určite nemá prístup k informáciám, čo taký vedec robí a mnohokrát má vytvorený obraz o profesií iba vďaka médiám.

Zo začiatku, keď som si volila štruktúru práce, som uvažovala nad reportážnym pásmom. Dôvod bol jednoduchý – v prvej časti som bola priamo na mieste, kde sa krúžok odohrával a tak som chcela poslucháčovi poskytnúť, čo najdôvernejší obraz toho, ako to tam prebiehalo. V druhej časti bol dôvod rovnaký – ide o akciu Dňa otvorených dverí univerzity, takže reportáž som zvolila ako vhodný žáner na zachytenie celkovej atmosféry. Tretí prípad bol však iný. Kým v prvých dvoch prípadoch som chcela vyjadriť to, že veda môže byť veľmi efektná a zaujímavá aj pre ľudí, čo ju nemajú vyštudovanú, v treťom prípade mi nešlo o to, aby som zachytila, akému pokusu sa vedec venuje práve v tej danej chvíli. Skôr som bola zvedavá na viacero oblastí z jeho života, jeho názory, postrehy a záujmy a na to mi prišla vhodnejšia cesta rozhovoru skôr, ako reportáže. Vlastne reportáž by bola na tieto účely úplne nevhodná a nedala by sa použiť. Preto môžeme tvrdiť, že celý celok dokopy je isté reportážne pásmo, ktoré sa skladá z troch menších celkov – dvoch reportáží a jedného rozhovoru.

Popri štruktúrovaní svojej práce som niekoľkokrát siahla aj po odbornej literatúre, aby som si overila svoje poznatky a uistila sa, že mierim správnym smerom. Reportáž alebo reportážne pásmo by malo ponímať nejakú tému skrz osobné a priame svedectvo reportéra. Vzhľadom na to, že rozhlasovú reportáž môžeme vnímať iba jediným zmyslom – sluchom, musí byť bohatá na zvuky, rôzne hlasy (rôznych účastníkov) a taktiež nesmie chýbať osobné pocity a dojmy reportéra. Pre oživenie deja a jeho lepšie vystihnutie sa používajú rozhovory, respektíve citácie s priamymi účastníkmi udalosti. Ďalej si bežný poslucháč nemôže reportáž (alebo hocijaký iný žáner v rozhlase) pretočiť naspäť a vypočuť si znova (v dnešnej dobe majú už mnohé rozhlasové stanice svoje webové stránky, na ktoré nahrávajú svoj obsah, ktorý odvysielali, ale my sa v tomto prípade bavíme o bežnom lineárnom vysielaní rádia), preto musí byť dostatočne zrozumiteľná a pochopiteľná, aby ju poslucháč pochopil aj po jedinom vypočutí.

Pri rozhovore som používala otvorené otázky (bez obmedzenia prejavu názoru), ktoré najlepšie splňovali účel, ktorý som sledovala – snaha o reflektovanie vedy z pohľadu jedného konkrétneho vedca, jeho záujmy, skúsenosti aj prelínanie sa s osobným životom.

Pred samotnou realizáciou nahrávania som sa chcela zoznámiť a trochu lepšie poznať tých ľudí, ktorých som do svojho projektu potrebovala zapojiť. Podstatná bola komunikácia, aby ma respondenti lepšie spoznali a tým sa aj viac otvorili pri rozhovoroch. Niekoľkokrát som bola na stretnutí členov spolku UP Crowd, tam prebiehalo zoznamovanie bez problémov, pretože sa členovia pravidelne stretávali, aby riešili organizačné veci.

Pri zoznamovaní sa s docentom Janom Petrom to išlo trochu náročnejšie, pretože sa jedná o veľmi vyťaženého a zaneprázdneného človeka. Podarilo sa mi však si dohodnúť jedno stretnutie, lenže som vedela, že vtedy budem musieť zrealizovať rozhovor. Nášmu osobnému stretnutiu tak predchádzala aspoň e-mailová komunikácia, v rámci ktorej som získala aspoň letmú predstavu o danej osobe a mohla som si zaznačiť hneď niekoľko vecí, ktoré som chcela, aby mi docent Jan Petr pri rozhovore vysvetlil.

Čo sa týka tej časti o Pevnosti poznání, zapadalo mi do mojej ideovej štruktúry, aby som tam nemala len priebeh krúžku, ale aj nejaké osobnejšie vyjadrenie jedného z detí, ktorý krúžok navštevoval. Po komunikácií s Pevnosťou poznání som však dospela k záveru, že bude lepšie, keď si také dieťa nájdem priamo na mieste, keďže Pevnost poznání organizuje záujmových krúžkov viac a nedokáže zaručiť, že deti sa zúčastnia všetkých výukových hodín. Tento krok sa ukázal byť správnym a s respondentkou nebol problém.

Komunikácia s Pevnosťou poznání sa tiež odohrávala prostredníctvom e-mailu a všetkých respondentov, ktorých som potrebovala zabezpečiť, aby sa naplnila moja idea projektu, boli v deň natáčania (ktorý sme určili po vzájomnej dohode) k dispozícií.

Ďalej som sa rozhodla, že sa pokúsim natočiť všetko na prvýkrát, pretože zo svojej (hoci krátkej) praxe som vedela, že akonáhle povie respondent niečo zaujímavé alebo peknú myšlienku a ja to nestihnem zachytiť (má diktafón, resp. mikrofón ďaleko od úst, niečo zapraská, znehodnotí sa nahrávka, alebo je nahrávacie zariadenie už (prípadne ešte) vypnuté), respondent nedokáže zopakovať tú istú myšlienku, aby vyznela rovnako (zasekne sa, odmlčí, preriekne, atď.), pokiaľ nie je v oblasti komunikácie profesionál (žurnalista, hovorca, PR manažér, atď). Vzhľadom na to, že som vedela, že s týmito profesionálmi nahrávať nejdem, môj „záväzok“ bol taký, že budem mať nahrávacie zariadenie zapnuté celý čas po dobu trvania akcie alebo rozhovoru. Tento postup sa mi nakoniec vyplatil, pretože aj keď som mala kvôli nemu veľa strihania v následnej post-produkcií, zachytila som zaujímavé názory a myšlienky, keď som už chcela vypnúť diktafón.

5. Postup práce

Jediné, čo som k realizácií svojho zámeru potrebovala boli respondenti, diktafón (Olympus WS-110) a mikrofón. Tieto zariadenia som mala požičané z katedry a rozhodla som sa tak preto, lebo som bola zvyknutá s nimi pracovať na rozhlasových praktikách a workshopoch a tým pádom mi ich ovládanie nespôsobovalo žiadny problém. Avšak mikrofón sa po niekoľkých nahrávaniach ukázal ako zbytočná vec, keďže diktafón dokázal vytvoriť dostatočne kvalitný zvukový záznam a počas nahrávania som mala pocit, že respondentov znervózňoval a nevedeli sa sústrediť na rozhovor, respektíve moje otázky.

Pri nahrávaní prvej reportáže so spolkom UP Crowd som bola značne časovo obmedzená na trvanie jedného dňa, nakoľko ich predvádzanie pokusov a demonštrácia vedy, ktoré som chcela zachytiť, prebiehalo konkrétne v Deň otvorených dverí Univerzity Palackého. Vzhľadom na to, že som mala štruktúru práce rozmyslenú už dlhší čas, vedela som si nahrávanie respondentov naplánovať. Z hľadiska časovej náročnosti však nahrávanie zabralo iba pár hodín.

Nahrávanie v Pevnosti poznání s krúžkom Malý vedec bolo časovo obmedzené na trvanie jedného semestra, pretože krúžky majú časový harmonogram približne rovnaký ako semester na univerzite. Na to sa však tiež dá pripraviť, keď je projekt naplánovaný už dlho dopredu. Komunikácia s PR oddelením Pevnosti poznání bolo bezproblémové a tak sa dalo nahrávanie všetkých respondentov uskutočniť v priebehu jedného popoludnia.

S docentom Janom Petrom sa nahrávanie uskutočnilo tiež za jedno dopoludnie, skôr bol problém, aby si vo svojom vyťaženom harmonograme našiel voľnú hodinu. Nakoniec sa to však po dohode podarilo.

Sústredila som sa na to, aby každá z troch menších častí dávali význam aj osobitne, ale zároveň, aby dokopy tvorili nejaký formovo aj obsahovo uzavretý celok, po ktorom poslucháč získa ucelenú predstavu, ktorú som mu chcela ponúknuť. Najdôležitejšie na všetkých častiach boli práve výpovede ľudí. V prvej časti, (detskí vedci v Pevnosti poznání) som dala priestor viac tomu, aby som prezentovala, ako krúžok prebieha, nechala som tam spontánne detské prejavy, ktoré som nechcela ovplyvňovať tým, že by som im rušila hodinu a priamo sa ich na niečo pýtala. Rozhovory som vykonala pred hodinou a po hodine a sledovala som motiváciu prihlásenia sa do krúžku ako aj spätné hodnotenie uskutočnenej hodiny. Taktiež som považovala za vhodné dať priestor na vyjadrenie vedúcim krúžku, aby zhodnotili svoje skúsenosti s deťmi oni zo svojho hľadiska, pretože sa s tými deťmi stretávajú dlhodobo a tak získa poslucháč predstavu nielen z jednej hodiny a môjho subjektívneho pocitu (a z nahrávky, ktorá je súčasťou reportáže), ale aj od odborníkov, ktorí majú na starosť výchovu detí a vedia, ako popularizovať vedu pre tých najmenších.

V druhej časti, ktorá je venovaná študentskému spolku UP Crowd som sa snažila sledovať dianie na Dni otvorených dverí v súvislosti so spolkom. Podstatné pre mňa bolo ako sa spolok prezentuje, čo má stanovené v cieľoch (ako by sa mal prezentovať), či jedno druhému zodpovedá a ako to pôsobí na nezainteresovaných ľudí „zvonka.“ Zároveň som mala aj tú výhodu, že som už členov spolku poznala a pravidelne som sa zúčastňovala ich stretnutí. Tým pádom som vedela, akým činnostiam sa venujú a ktorá z tých činností by bola najzaujímavejšia pre účely natáčania. Navyše som však poznala aj ich prejavy a potom som ľahko za účelom natáčania vybrala tých členov spolku, o ktorých som vedela, že ich hlasový prejav je dostatočne zrozumiteľný s čo najmenšími chybami.

Pri rozhovore s Janom Petrom som na začiatok kládla jednoduché otázky, na ktoré mi možno aj odpoveď bola jasná. Išlo mi o to, aby sa respondent uvoľnil, rozhovoril a aby voči mne získal istú dôveru. Celý rozhovor trval približne dvadsať minút. Potom v rámci post-produkcie som, samozrejme, vystrihla iba tie časti, ktoré som považovala za najzaujímavejšie, vtipné a hlavne, aby naplnili môj cieľ tohto rozhovoru: aby som sa dozvedela vo všeobecnosti čo ho zaujíma a na čom pracuje, ale aj osobnejšie veci z bežného života. Použiteľný by bol rozhovor v plnej dĺžke, ale v rámci svojej práce som sa snažila, aby všetky tri časti dostali približne rovnaký priestor (úplne presne na minúty sa to nedalo urobiť).

Taktiež som vo všetkých troch častiach vystrihovala dlhé pauzy, opakujúce sa výrazy alebo prerieknutia. Strihanie a mixovanie viac ako stovky minút natočeného materiálu bolo zdĺhavé a časovo náročné. Keďže v rozhlase ide hlavne o to, aby bol zvuk zaujímavý, príjemný a hneď od začiatku zaujal poslucháča, snažila som sa dávať dôraz hlavne na dané prostredie, ktorým som podkresľovala aj svoje komentáre. To však nebolo postačujúce a aj keď na seba všetky tri časti logicky a obsahovo nadväzovali, bolo ich potrebné prepojiť do celku aj po formálnej (v tomto prípade zvukovej) stránke. Dala som teda na radu svojej konzultantky Ing. Radoslavy Kvasničkovej, ktorá mi odporučila prepojiť celé reportážne pásmo jednou konkrétnou hudobnou skladbou. Hľadala som teda skladbu, ktorá by pôsobila trochu záhadne, nadpozemsky a vesmírne (podľa môjho názoru sa takáto hudba hodí k vedeckej tematike) a ňou som prepojila môj hovorený úvod (na upútanie poslucháčovej pozornosti a stručnej informácií o čom nasledujúcich niekoľko minút bude pojednávať) a zhrňujúci záver tohto celku. Zároveň slúži táto skladba ako krátky predel a naznačuje novú obsahovú časť reportážneho pásma.

Pri post-produkčných prácach som využila všetky poznatky, ktoré som nadobudla jednak na rozhlasových praktikách a workshopoch v škole a taktiež z praktickej stáže v Rádiu Rebeca, kde som pôsobila ako redaktorka. Vzhľadom na to, že som nemala k dispozícií editovací program Sound Forge, na ktorom som sa učila pracovať a používali sme ho aj na praktikách a workshopoch rozhlasovej žurnalistiky na univerzite, zvolila som iný dostupný program Audacity, ktorý však má ovládanie a funkcie veľmi podobné ako Sound Forge, takže v tomto ohľade mi to nespôsobovalo žiadne problémy.

Už v štádiu nahrávania bola podstatná premyslená štruktúra práce. Musela som vedieť, na čo sa pýtať, aký respondent by sa mi hodil do celkového obrazu, ale zároveň som musela dokázať pohotovo reagovať na zaujímavé situácie a výpovede, s ktorými som vopred nepočítala. V hlave som mala ako-tak rozmyslenú štruktúru práce, no to, či som to urobila kvalitne, bolo zjavné až pri štádií post-produkcie. Podstatné na takom dlhom celku (10 minút) bolo, aby mal ľahko pochopiteľnú hlavnú myšlienku a zároveň aby bol dostatočne zaujímavý na to, aby si poslucháčovu pozornosť udržal po celý ten čas. Dúfam, že sa mi to podarilo naplniť.

Napriek tomu, že som mala štruktúru rozmyslenú už dopredu som sa stretla s niekoľkými situáciami, ktoré jemne posunuli moju prácu trochu inam, ako som pôvodne zamýšľala. Musím však podotknúť, že vždy to bolo v tom pozitívnom slova zmysle. Naučila som sa, že aj keď si človek presne určí kompozíciu práce, nakoniec to predsa len záleží na ľuďoch, ktorí do patria asi do každého žánru rozhlasovej žurnalistiky. Tým, že som nevedela, čo mi respondenti povedia a išlo mi hlavne o to, aby vyjadrili niečo osobné zo seba, som často musela reagovať na novovzniknuté situácie a poznatky, ktoré som riešila „za pochodu.“ Zároveň som však za tieto situácie vďačná, pretože práve ony dodávajú mojej práci jedinečnosť a originalitu.

6.Sebahodnotenie

Aj keď práca na tomto projekte určite nebola jednoduchou a rýchlou záležitosťou, myslím, že cieľ mojej práce sa mi naplniť podarilo. Aj keď som niektoré zmeny v obsahu a forme robila tak povediac „za pochodu“, vo výsledku všetky časti zapadajú do seba a vytvárajú celok. Väčšie problémy som pri svojej práci nepostrehla, snáď len, že pri práci s ľuďmi som musela byť flexibilná a vedieť sa prispôsobiť a niekedy nám to (obom stranám) trvalo, kým sme sa na niečom dohodli, ale moji respondenti boli vždy ústretoví a nápomocní.

Najväčší problém, ktorý sa týkal len mojich žurnalistických schopností, bolo obtiažne vytvoriť tak dlhý rozhlasový záznam tak, aby bol logicky štruktúrovaný. Brala som to však ako výzvu a dúfam, že sa mi to vo výsledku podarilo – samozrejme, len vďaka pripomienkam a konštruktívnej kritike mojej konzultantky projektu Ing. Radoslavy Kvasničkovej, ktorá ma dokázala vždy naviesť správnym smerom. Pre mňa je to dobrá sebareflexia a do budúcna budem vedieť, v čom sa potrebujem ešte zdokonaliť. Zistila som aj, že mi nerobí problém viesť rozhovory, natáčať komentáre a premyslieť si dôkladne štruktúru práce, ale nedostatky sa prejavia v post-produkcií, ktorá mi trvá (na môj vkus) príliš dlho a aj tak v hlavnom výsledku sú niekedy drobné chybičky krásy, ktoré už nejdú opraviť. Tie sa týkali hlavne šumu a nedokonalosti zariadenie, ktoré je plastové a tak pri držaní v ruke môže jemne puknúť, čo sa potom v post-produkcií prejaví ako neprekonateľná a veľmi hlučná vada zvukového záznamu, ktorá sa nedá vystrihnúť. Následný postup bol jednoduchý – buď nepoužiť danú časť, pokiaľ nebola dôležitá alebo ju nahrať znovu.

Ako prínos svojho projektu vidím to, že by sa pokojne dal využiť ako propagačná hlasová stopa (v rozhlase). Všetky tri časti nejako súvisia s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Palackého (v prvom prípade išlo o Deň otvorených dverí univerzity, o študentov univerzity a študentskom spolku, ktorý na univerzite pôsobí, v druhom prípade išlo o Pevnost poznání, ktorá taktiež vznikla a naďalej funguje pod záštitou univerzity a prírodovedeckej fakulty a v treťom prípade sa jedná o vyučujúceho taktiež z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého, ktorý sa zmieňuje nielen o svojej vedeckej činnosti, ale aj o svojich študentoch a tým popisuje aj činnosť svojich študentov). Zároveň sa nejedná o žiadnu vtieravú reklamu, tieto veci sú tam len tak okrajovo spomenuté a podstatná je činnosť ľudí, ktorí v tejto nahrávke hovoria.

Taktiež by sa tento príspevok dal zaradiť do spomínaných rubrík o vede na rôznych online portáloch (resp. v rádiach). Na moju prácu by sa dalo nadviazať ešte podrobnejším sledovaním študentského spolku UP Crowd, keďže nefunguje dlho a jeho existencia je viac-menej neznáma. Spolok má ešte ďalšie zaujímavé aktivity a jeho členovia nachádzajú zaujímavé uplatnenie vo svete, takže toto by mohla byť ďalšia téma k spracovaniu. Zároveň sa s týmto reportážnym pásmom môžem zaradiť do tých vyššie spomínaných, ktoré propagujú štúdium vedy a techniky a na ne sa dá ľahko naviazať s inými projektmi.

Taktiež dúfam, že by moja práca dokázala zaujať všetky generácie poslucháčov, možno ich presvedčiť v rozhodovaní, čo ísť študovať alebo pritiahnuť pozornosť na stranu vedcov a vedy. Projekt sa v tomto prípade zaoberá skôr propagáciou ako popularizáciou vedy a každý výraz, ktorý je použitý odborne, je následne vysvetlený, takže nemôže dôjsť k nedorozumeniu a môže ho počúvať prakticky každý laik.

7. Literatúra a zdroje

Po odbornej literatúre som siahla predovšetkým pred realizáciou celého nahrávania, aby som sa uistila, že sú moje poznatky správne, prípadne aby som si doplnila svoje medzery. K internetovým zdrojom som sa vyjadrila už v kapitole „Zdroje, stav problematiky.“ Podľa mne dostupných informácií ešte takýto samostatný projekt nikdy nebol spracovaný.

JÍLEK, Viktor. Žurnalistické texty jako výsledek působení jazykových i mimojazykových vlivů. Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc 2009. 

OSVALDOVÁ, Barbora et al. Encyklopedie praktické žurnalistiky a marketingové komunikace. Libri, Praha 2007.

MARŠÍK, Josef. Úvod do teorie rozhlasového programu. Karolinum, Praha 1995.


[1]dostupné z https://www.youtube.com/watch?v=29-EnMW-1J8

[2] http://www.iflscience.com/editors-blog/i-fucking-love-science-teams-science-channel-curate-best-science-content-web

[3] https://www.facebook.com/IFeakingLoveScience údaj z 6.4.2016

[4] http://technet.idnes.cz/ , http://tech.sme.sk/?ref=menu , http://www.novinky.cz/veda-skoly/ , https://dennikn.sk/veda/

[5] http://www.rozhlas.cz/leonardo/portal/

Zobrazeno 2700 krát
Naposledy upraveno: ne., 8. květen 2016 15:14
Nina Francelová

Související články

Pro psaní komentářů se přihlaste