Dialýza ako súčasť života

1. Cieľ práce

Dialýza je procesom, pri ktorom sú z tela odstraňované odpadové látky metabolizmu a v súčasnej dobe predstavuje najviac využívanú metódu nahrádzajúcu funkciu obličiek. Jednou zo základných foriem dialýzy je hemodialýza, počas ktorej sa čistenie krvi realizuje prostredníctvom špeciálneho prístroja – umelej obličky. Pre ľudí s poškodenými či nefunkčnými obličkami predstavuje nevyhnutnú a  život zachraňujúcu liečbu. Cieľom tohto samostatného projektu je v rámci rozhlasovej reportáže zachytiť jeden deň v živote pacientky, ktorá trpí chorobou obličiek a je odkázaná na hemodialýzu a zároveň priblížiť, ako samotný dialyzačný proces prebieha a s akými skutočnosťami sa pacient počas liečby vyrovnáva.

Mnoho zdravých ľudí si neuvedomuje, aká dôležitá je v živote správna funkcia obličiek. Pani Mária Konečná z Liptovského Mikuláša tiež patrila k jedným z nich až pokým chronické zlyhanie obličiek úplne nezmenilo jej život a nemusela nastupujúcej chorobe prispôsobiť celú dovtedajšiu životosprávu. Príznaky choroby sa mnohokrát objavujú pomaly, väčšinou je zlyhanie obličiek zavinené dedičnými alebo vrodenými predispozíciami, ochoreniami ako je cukrovka, vysoký krvný tlak a chronická infekcia obličiek. Začiatky s chorobou bývajú pre každého pacienta ťažké a aj napriek pokrokom v liečbe zostáva vedomie ťažkého ochorenia a životnej závislosti na umelej obličke pre väčšinu pacientov veľmi stresujúcou záležitosťou. Jedným z cieľov tohto projektu tak bude, čo najvernejšie zachytiť pocity a životné skúsenosti pacientky, ktorá podstupuje výmenu krvi trikrát do týždňa už takmer pätnásť rokov.

Autentickosť rozhlasového pásma bude dosiahnutá predovšetkým reportážou z dialyzačného strediska počas samotnej hemodialýzy a takisto z domáceho prostredia pacientky, ktorú bude ďalej dopĺňať anketa  a rozhovory s dialyzačnou sestrou a nefrológom. Prostredníctvom týchto troch základných žánrov rozhlasovej žurnalistiky, doplnených mojím komentárom si kladiem za cieľ dosiahnuť u poslucháča dostatočnú a neskreslenú predstavu o priebehu dňa stráveného v nemocnici u dialyzovaného pacienta.

Jedným z cieľov samostatného projektu je taktiež preukázať schopnosti a poznatky nadobudnuté v absolvovaných kurzoch, a teda vytvorenie premysleného audio materiálu, ktorý bude vykazovať všetky formálne náležitosti rozhlasovej reportáže a preukáže moju spôsobilosť pri práci v strihovom programe SoundForge 9.0, s ktorým som sa naučila pracovať v rámci rozhlasových kurzov. Záverečné kritické zhodnotenie dosiahnutých výsledkov pomôže pri budúcej tvorbe obdobných rozhlasových príspevkov.

2. Zdôvodnenie voľby témy

K výberu tejto témy ma viedla najmä skutočnosť, že moja mama pracuje ako dialyzačná sestra a prostredníctvom jej skúseností a rozprávania som sa aj ja začala zaujímať o túto problematiku. Vďaka nej a ďalším zdravotníckym pracovníkom som mala už počas štúdia na strednej škole možnosť oboznámiť sa so základnými princípmi fungovania hemodialýzy a s procesmi, ktoré prebiehajú v ľudskom tele počas odstraňovania splodín látkovej premeny, ktoré nie je chorý človek schopný vylúčiť obličkami a z dôsledku toho sa hromadia v tele. Existenciu takejto liečby považujem za významný prínos pre spoločnosť pretože poskytuje možnosť predĺženia života u pacientov trpiacich chronickým zlyhaním obličiek, keďže bez pravidelnej dialýzy a s ňou spojeným dodržiavaním liečebného režimu by nemali šancu na prežitie.

V rámci absolvovania rozhlasového praktika a workshopu v kombinácii so zdravotne-sociálnou špecializáciou, som sa preto rozhodla natočiť rozhlasové pásmo, ktoré bude zachytávať deň pacientky s dialýzou. Aj napriek tomu, že na Slovensku bolo k roku 2012 do pravidelnej dialyzačnej liečby zaradených 4254 pacientov a v Českej republike tento počet predstavoval viac ako 6,5 tisíc pacientov a ich počet každým rokom mierne narastá, mnoho ľudí v mojom okolí nevie alebo má len nejasnú predstavu o tom, čo je to hemodialýza, na akom princípe funguje a čo liečba dialýzou pre pacienta znamená. Tento fakt ma presvedčil o tom, že daná problematika nie je dostatočne rozšírená medzi verejnosťou.

Rozhodla som sa pre výber jednej pacientky, na ktorej príbehu verejnosti priblížim, aké problémy prináša táto choroba a ako zmení človeku život. Zároveň považujem za potrebné zrealizovať tento projekt takým spôsobom, aby bol zrozumiteľný pre širokú verejnosť a aj nezainteresovaní ľudia mali možnosť pochopiť, ako funguje dialýza a čo všetko obnáša.

3. Zdroje/ Stav problematiky

Na úvod pokladám za vhodné stručne opísať metódu dialýzy – hemodialýzu, ktorej sa v rámci projektu budem venovať. Pri zlyhaní obličiek dochádza v rôzne dlhej dobe k zníženiu tvorby moču a neskôr až k úplnému zastaveniu jeho produkcie. V období medzi jednotlivými dialýzami preto stúpa obsah vody v tele, ktorý ma za následok zvýšenie krvného tlaku, opuch nôh a pľúc, čo ďalej vedie k zvýšenej záťaži srdca. Metóda hemodialýzy využíva na čistenie krvi hemodialyzačný prístroj, ktorého súčasťou je tzv. „umelá oblička“, nazývaná dialyzátor, kde prebieha samotné mimotelové čistenie. Ide o zväzok dutých vlákien, ktoré sú vyrobené zo špeciálneho materiálu obsahujúce membránu, ktorá umožňuje prestup vody a odpadových látok. Vo vnútri vlákien prúdi krv a okolo ich vonkajšej strany preteká protiprúdovo dialyzačný roztok, s ktorého pomocou dochádza k výmene látok na princípe difúzie. Čistá krv sa potom súpravou hadičiek vracia späť do tela, pričom v ktoromkoľvek momente liečby je mimo tela asi iba jeden pohár krvi.

Pri rešeršovaní zdrojov venujúcich sa problematike dialýzy som nachádzala veľký počet odborných stránok a knižných lekárskych publikácií, ktoré sa zameriavajú na anamnézu stavu, vysvetľujú princíp fungovania hemodialýzy aj možnosti liečby. Tie mi poslúžili najmä ako zdroj k podrobnejšiemu naštudovaniu tohto liečebného procesu a k predstave, čo je v rámci mojej rozhlasovej reportáže základom, ktorý je nutný spomenúť alebo bližšie vysvetliť.

Čo sa týka žurnalistických príspevkov venovaných dialýze, ich počet nie je až taký vysoký. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že táto téma je v médiách veľmi okrajová. Články a reportáže o dialýze zo slovenského aj z českého prostredia zväčša v úvode podávajú stručné vysvetlenie liečebného procesu, príčiny vzniku obličkových chorôb ako aj príklady možnej prevencie proti ich prepuknutiu. Vo viacerých článkoch sa objavovala skôr druhá metóda liečby – tzv. peritoneálna dialýza, ktorá umožňuje pacientom filtrovanie krvi cez vlastnú pobrušnicu 4 až 5-krát denne a ktorá pre nich zároveň predstavuje výhodu, že nie je potrebné trikrát do týždňa navštevovať špecializované dialyzačné stredisko ale liečbu je možné praktizovať sebestačne, za dostatočných sterilných podmienok v domácom prostredí. Televíznu reportáž o tomto druhu liečby odvysielala napr. televízia Prima [1] v rámci večerného spravodajstva, článok o domácom liečení vyšiel tiež v týždenníku Květy [2]. O hemodialýze písal napr. aj slovenský denník Pravda vo svojej prílohe Zdravie [3].

V rámci rozhlasových reportáži sa problematika dialýzy preberala napr. v relácii Karambol [4,5] na Českom rozhlase, do ktorého sú pozývaní odborníci z oblasti medicíny, psychológie a sociálnej práce. Slovenský rozhlas tiež odvysielal niekoľko reportáží venovaných prevencii proti chorobe obličiek a aj rozhovorom s niekoľkými pacientmi [6,7].

4. Ideový plán

Cieľom samostatného projektu je vytvoriť obsahovo aj tematicky ucelené rozhlasové pásmo, pri ktorého spracovaní budem klásť veľký dôraz najmä na autentickosť. Dva základné žurnalistické žánre (reportáž a rozhovor), ktoré v budú v práci použité, budú natočené v jeden deň, aby sa zachovala kontinuita výpovedí a zaručili sa neskreslené a dopredu nevykonštruované odpovede. Aj napriek tomu, že v rozhlasovej reportáži ide o bezprostredné, okamžité osobné verbálne vykreslenie udalosti doplnené autentickým zvukom prostredia, veľmi dôležitým bodom ostáva príprava základných bodov a otázok, ktoré budú s pacientkou aj pracovníkmi dialyzačného strediska rozoberané a ktorá predchádza samotnému natáčaniu. Tým, že reportér umožňuje poslucháčovi svojím sprievodným slovom spoluúčasť na popisovanej udalosti, základným predpokladom bude získanie dostatočných informácií o rozoberanej problematike a tým vynaloženie snahy predísť skresleným opisom skutočností.

Tematicky podobné rozhlasové realizácie, odvysielané v Česku ale aj na Slovensku, väčšinou predkladali poslucháčovi iba rozhovory s pacientmi alebo doktormi, v žiadnom z prípadov som sa nestretla s uceleným pásmom, ktoré by obsahovalo aj reportáž alebo anketu. V prípade tejto práce považujem za dôležité zachytiť čo najviac zvukov z prostredia (či už nemocnice alebo domáceho prostredia pacientky), ktoré umožnia poslucháčovi predstaviť si celý príbeh a stať sa tak jeho spoluúčastníkom. Anketa prinesie do rozhlasového pásma názory nezainteresovaných osôb, na druhej strane rozhovory s odborníkmi budú prínosné v rámci odborných informácií. Dôležitým faktorom v skladbe rozhlasového príspevku, je dbať najmä na logické usporiadanie a zrozumiteľnosť výslednej práce, pretože poslucháč by mal byť čo najmenej vystavený zložitým dejovým posunom a rušivým zvukovým prvkom. Výsledná realizácia projektu by tak mala byť na jednej strane zrozumiteľným vysvetlením procesu dialýzy a zároveň osobným príbehom človeka, ktorý vďaka autentickému svedectvu vzbudí u poslucháča emócie a prijme ho tak k zamysleniu sa nad svojím zdravím a potrebou prevencie možných obličkových ochorení.

5. Postup práce

5.1.Povolenie na natáčanie

Samotnej realizácii natáčania predchádzalo zaslanie žiadosti o povolenie vyhotovenia zvukového záznamu na riaditeľstvo Liptovskej nemocnice s poliklinikou Dr. Ivana Stodolu, v ktorej sa nachádza dialyzačné stredisko, poskytujúce starostlivosť pacientom s chronickým zlyhaním obličiek. Mojej žiadosti bolo vyhovené v priebehu nasledujúceho týždňa a tak som mohla podniknúť ďalšie prípravné kroky.

5.2.Výber pacienta

Prvou úlohou bolo vybrať pacienta, ktorý by mal príjemný hlas a vyjadrovanie, keďže pri realizácii zvukového záznamu je tento aspekt veľmi dôležitý. O výbere vhodného pacienta, ktorý by sa nebál so mnou rozprávať na mikrofón a bol by schopný a ochotný spolupracovať, som sa vopred poradila s vrchnou dialyzačnou sestrou Janou Haviarovou, ktorá všetkých pacientov pozná, keďže sa väčšina z nich na dialyzačnom stredisku strieda viackrát do týždňa už niekoľko rokov. Odporučila mi kontaktovať pani Máriu Konečnú, 60-ročnú pacientku, ktorá pravidelne podstupovala dialýzu na dialyzačnom stredisku Liptovskej nemocnice s poliklinikou Dr. Ivana Stodolu už viac ako 15 rokov. Pri jednej z jej dialýz som navštívila nemocnicu a osobne som sa s pani Konečnou dohodla na presnom dátume, v ktorom by sme projekt mohli zrealizovať. Pani Konečná bola veľmi ochotná, keďže dobre pozná aj moju mamu, ktorá ju, ako zdravotná sestra, tiež ošetruje na tom istom dialyzačnom stredisku. Zároveň podpísala písomný súhlas k vyhotoveniu zvukového záznamu týkajúceho sa jej osoby. Písomný súhlas bol potrebný najmä z toho dôvodu, že obsahom zvukového záznamu boli osobnostné prejavy pacientky a informácie o jej zdravotnom stave, a preto by bolo nelegálne vykonávať takýto záznam bez jej súhlasu.

5.3.Naštudovanie teoretických poznatkov o priebehu dialýzy

Po vyhovení žiadosti k vyhotoveniu záznamu a výbere vhodného pacienta, som považovala za potrebné detailnejšie sa oboznámiť s priebehom a fungovaním dialyzačného procesu, aby som v priebehu natáčania vedela pružne a pohotovo reagovať na akékoľvek informácie a bola schopná pýtať sa zdravotníckeho personálu relevantné a vecne formulované otázky. Informácie som nachádzala v knižných publikáciách [8, 9] a na internete, kde je k dispozícií množstvo odborných stránok a publikácií o dialýze [10, 11, 12], ktoré sa venovali štatistike, priebehu choroby a možnostiam liečby.

5.4.  Natáčanie reportáže

Rozhlasové pásmo som sa rozhodla postaviť najmä na reportáži s pani Konečnou, aby som poslucháčom priblížila aké životné ťažkosti, či už psychické alebo fyzické, prežíva človek podstupujúci trikrát do týždňa dialyzačnú liečbu. V dohodnutý deň natáčania, 20.1. 2014, ešte pred nástupom na dialyzačné stredisko, som ráno navštívila pani Konečnú u nej doma. Domáce prostredie jej pomohlo striasť sa nervozity a kým sme čakali na príchod sanitky, otvorene mi porozprávala o začiatkoch s touto chorobou, o tom akým bola človekom kým neochorela a akým sa stala v dôsledku dlhoročnej choroby. Hovorila tiež o svojom rannom rituáli, čo všetko zvykne robiť od štvrtej až do pol šiestej ráno, kým po ňu príde sanitka a odvezie ju na dialyzačné stredisko. V reportáži som tak už hneď na začiatku zachytila veľmi cenné emocionálne výpovede.

Približne o pol šiestej ráno sme sa sanitkou odviezli na dialyzačné stredisko. Po príchode do nemocnice sa pani Konečná prezliekla do domáceho oblečenia a absolvovala štandardné vyšetrenie u nefrológa Jána Šajgalíka, ktorý jej zmeral krvný tlak a na základe hmotnostného prírastku od poslednej dialýzy stanovil, koľko vody je potrebné z tela nasledujúcou dialýzou odstrániť.

Reportáž ďalej pokračovala už priamo na dialyzačnej sále, kde som sa spolu s dialyzačnou sestrou Janou Haviarovou snažila zachytiť a opísať celý proces napájania pacienta na dialyzačný stroj. Behom liečby všetci pacienti, vrátane pani Konečnej, ležali na lôžku, ktoré umožňuje polohovanie, mohli čítať, pozerať televíziu alebo rozprávať sa so sestrami alebo medzi sebou navzájom. Keďže sú všetky parametre hemodialýzy zabezpečené systémom alarmových hlásení, veľa z nich zvykne väčšinu dialýzy bez obáv prespať, pretože v prípade akýchkoľvek komplikácií (napr. pokles krvného tlaku) vedia sestry okamžite reagovať. Pani Konečná bola napojená na stroj cez permanentný katéter, ktorý mala vovedený v žile pod kľúčnou kosťou a  nasledujúce štyri hodiny mala stráviť na lôžku. Ja som počas toho okrem ďalších rozhovorov s ňou mala možnosť nahrať množstvo autentických zvukov – alarm prístroja, pípajúci zvuk, ktorý vydával dotykový monitor prístroja pri nastavovaní parametrov dialýzy, vŕzganie dverí, šum na oddelení atď., ktoré mi v ďalších krokoch pomohli dotvoriť celkovú atmosféru dialyzačného strediska.

V reportáži som sa snažila zachytiť aj proces, kedy pani Konečnú odpájali od stroja, jej pocity a stav po dialýze. Keďže bola dosť unavená, lebo počas dialýzy nespala, bolo to cítiť aj na jej hlase. Preto sme sa dohodli, že ak budem potrebovať dotočiť prípadný chýbajúci materiál, navštívim ju ešte raz buď u nej doma alebo počas ďalšej dialýzy.

5.5.Natáčanie rozhovorov

Štyri hodiny, ktoré pani Konečná trávila na sále, som využila aj na natočenie rozhovorov so zdravotníckym personálom. Ako prvú som oslovila dialyzačnú sestru Janu Haviarovú, ktorá asistovala pri napájaní na stroj. Na dialyzačnom stredisku v Liptovskom Mikuláši pôsobí od jeho vzniku a pamätala si aj na začiatky liečby pani Konečnej, ktorá chorobu aj podľa vlastných slov, príjmala zo začiatku hlavne po psychickej stránke veľmi ťažko.

Otázky som si pripravila vopred, aby som nestrácala čas zbytočným rozmýšľaním na mieste. Sestra mi počas rozhovoru pohotovo a veľmi zaujímavo odpovedala na všetky z nich, napr. o prvotných príznakoch choroby a správnom stravovaní, z ktorých som však v konečnej práci použila len tie najdôležitejšie, keďže rozhovor mal skôr doplňujúcu funkciu a rozhlasové pásmo som mienila postaviť najmä na reportáži s pacientkou. Pri natáčaní rozhovoru sme sa presunuli do sesterskej izby, aby sa trochu znížil šum, ktorý bol v prostredí dialyzačnej sály veľmi badateľný.

Druhý rozhovor som realizovala s primárom dialyzačného oddelenia, nefrológom Jánom Šajgalíkom, ktorý bol spomenutý už v úvode v súvislosti s ranným vyšetrovaním pacientov. Práci chýbal mužský hlas a preto bol rozhovor s ním cenný ako z odborného, tak aj z estetického hľadiska. Otázky, ktoré som mu kládla, mali najmä dopĺňať ešte nespomenuté fakty – o transplantácii obličiek a ďalších možnostiach liečby pre pacientov s chronickým zlyhaním obličiek. Príspevok s ním som vo finálnej práci  taktiež bola nútená skrátiť a vybrať len to najpodstatnejšie.¨

5.6. Natáčanie ankety

Realizácia ankety prebiehala v uliciach Liptovského Mikuláša týždeň po nakrúcaní reportáže a rozhovorov. Náhodne osloveným okoloidúcim bola položená otázka: „Viete, čo všetko pre pacienta obnáša liečba dialýzou?“ Väčšinou som sa stretávala s odpoveďami, ktoré boli veľmi stručné a jednoduché. Bolo vidno, že ľudia hmlisto tušia, čo je dialýza ale konkrétnejšie túto problematiku definovať nevedeli. Najčastejšie odpovede boli, že človek musí viackrát do týždňa navštevovať nemocnicu lebo má problém s obličkami. Oslovila som asi desať ľudí, odpoveď mi však poskytla asi len polovica z nich. V práci som nakoniec pre obmedzenosť priestoru použila len troch respondentov, ktorí mali najlepší prejav a z ich odpovedí vznikol akýsi základný opis diagnózy, ktorý rozhlasové pásmo otvoril a vniesol poslucháča do rozoberanej problematiky. Respondenti použití vo finálnej práci boli zároveň vyberaní s ohľadom na reprezentáciu rôzneho veku a pohlavia aby sa zachovala objektívnosť a vyváženosť výpovedí.

5.7. Strih

Veľmi dlho som vyberala, ktoré nahraté zvuky použiť aby bol celkový projekt zaujímavý, pútavý a jednotlivé časti logicky a plynulo nasledovali. Táto časť práce si vyžiadala najviac času, keďže som si všetok zhromaždený zvukový materiál musela niekoľkokrát vypočuť, vystrihnúť rušivé miesta a upraviť zvuky tak, aby sa počas rozprávania jednotlivých osôb nevyskytovali žiadne zaváhania, príliš dlhé medzery a pod. 

6. Seba hodnotenie

Výsledným rozhlasovým pásmom som sa pokúsila splniť všetky ciele, ktoré boli stanovené v úvode tejto práce. Ide o  kombináciu reportáže, rozhovorov a ankety, vytvárajúc tak jeden komplexný celok, ktorý je osobitý, autentický a podľa môjho názoru aj formálne a obsahovo originálny. Tvorba samostatného projektu na tému Dialýza ako súčasť života bola pre mňa cennou skúsenosťou najmä v oblasti medziľudskej komunikácie,  pochopenia a vcítenia sa do ťažko chorej pacientky. Zároveň mi pomohla previesť do praxe poznatky získané v absolvovaných kurzoch, keďže to bola moja prvá práca takéhoto rozmeru.

Za najzložitejšiu časť realizácie tohto projektu pokladám samotný strih zozbieraného zvukového materiálu. S prácou v programe SoundForge 9.0 som sa oboznámila už v rámci rozhlasového praktika a workshopu. Keďže sme vždy strihali práce maximálne 2 až 3 minúty dlhé, práca v takomto rozsahu bola pre mňa úplne novou výzvou.  Natočený zvuk z prostredia dialyzačného oddelenia som sa snažila upraviť tak, aby som čo najviac redukovala rušivé šumy aj keď som si vedomá toho, že v niektorých pasážach nie je zvuk v dostačujúcej kvalite.

Pri samotnom natáčaní a strihaní som však okrem zvýšeného podielu šumov v pozadí nenarazila na žiadny veľký technický problém. Dva týždne po natáčaní som však musela riešiť problém úplne iného druhu, a to etický. Stav pani Konečnej sa veľmi náhle zhoršil, kvôli rozsiahlemu zápalu bola prevezená do nemocnice v Ružomberku, kde 4. 2. 2014 zomrela na zlyhanie srdca. Správa o jej úmrtí bola nečakaná, keďže počas nášho stretnutia nemala žiadne zdravotné problémy a dlho som rozmýšľala, či mám v reportáži o nej pokračovať aj napriek tejto skutočnosti. Konzultácia s pani Kvasničkovou ma presvedčila o tom, že príbeh pani Konečnej je veľmi silný a jeho dokončením mám tak možnosť predstaviť poslucháčom ženu, ktorá aj napriek mnohým rokom s touto chorobou našla silu viesť dôstojný život, plný optimizmu a elánu. Keďže som mala natočené dostatočné množstvo materiálu s pani Konečnou, nebolo potrebné projekt od základu prerábať. Informáciu o jej úmrtí som preto zmienila až v úplnom závere reportáže, ktorý podľa môjho názoru dodáva práci vážnosť a zároveň emocionálny rozmer.

Myslím si, výsledná práca pojednáva o často prehliadanej a nedostatočne medializovanej chorobe, ktorá však môže postihnúť kohokoľvek a preto som sa prostredníctvom práce snažila prispieť k rozšíreniu verejnej informovanosti o chorobe obličiek a priebehu liečby. Odborné informácie zdravotníckeho personálu v kombinácii s osobným príbehom človeka pokladám za vhodné zdroje základných poznatkov o tom, čo znamená podstupovať dialýzu a ako choroba obličiek dokáže ovplyvniť celkovú životosprávu človeka.

7. Literatúra a internetové zdroje

[1] http://play.iprima.cz/zpravy-ftv-prima/zpravy-ftv-prima-14122013(14.12.2013)

[2] http://www.domaci-dialyza.cz/files/dokumenty/Tyden_Kvety.jpg (6.3.2014)

[3] http://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/311091-ako-vyzera-zivot-pacienta-odkazaneho-na-dialyzu/ (13.3. 2014)

[4] http://prehravac.rozhlas.cz/audio/2989435 (18.10. 2013)

[5] http://prehravac.rozhlas.cz/audio/3022081 (10.12.2013)

[6] http://slovensko.rtvs.sk/clanok/zdravie/oblicky (7.3.2014)

[7] http://ba.regina.rtvs.sk/clanok/rubriky/veda-poznanie-umenie/oblicky-nekaslu (13.3.2014)

[8] HRUBÝ, Milan, MENGEROVÁ, Olga. Výživa při pravidelném dialyzačním léčení. Praha: Forsapi, 2009.

[9] MAJOR, Marek, SVOBODA, Lukáš. Náhrada funkce ledvin – hemodialýza, peritoneální dialýza, transplantace. Praha: Triton, 2000.

[10] Národné centrum zdravotníckych informácií. Nefrologická starostlivosť a liečba nahrádzajúca funkciu obličiek v SR 2012. [online]. Bratislava, 2013. [cit. 17.4.2014] Dostupné z : http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2012/zs1331.pdf.

[11] Princípy fungovania hemodialýzy. [online]. Košice: Medialyz s.r.o., 2008. [cit. 17.4.2014]. Dostupné z: http://www.medialyz.eu/dialyza.pdf.

[12] Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR. Činnost zdravotnických zařízení ve vybraných oborech léčebně preventivní péče 2012. [online].Praha, 2013. [cit. 17.4.2014]. Dostupné z: http://www.uzis.cz/publikace/cinnost-zdravotnickych-zarizeni-ve-vybranych-oborech-lecebne-preventivni-pece-2012.

OSVALDOVÁ, Barbara, et al. Encyklopedie praktické žurnalistiky a marketingové komunikace. Praha: Libri, 2007.

MARŠÍK, Josef. Úvod do teorie rozhlasového programu. Praha: Karolinum, 1995.