Natália Šarlákova 
Koncert odštartoval s poriadnym hitom, prvé tóny piesne Overcompensate sprevádzalo spadnutie obrovského čierneho plátna, za ktorým už naplno bubnoval Josh Dun. Len o chvíľu na to mal Tyler Joseph svoj veľkolepý príchod, keď energicky preskočil cez objekt na pódiu a rozbehol sa rovno k fanúšikom. Už od prvých minút bolo zrejmé, že každá pieseň mala svoju osobitú atmosféru, od dramatických momentov až po jemné, intímne pasáže a rôzne vizualizácie na obrazovkách.
Počas koncertu vystriedali rôzne hudobné nástroje
Veľkým prekvapením pre mňa bolo, na koľko hudobných nástrojov vie Tyler hrať. Hral na klavíri, bicích, rôznych gitarách, a pritom skromne poznamenal: „I don’t know how to play piano, I just know my songs.“ Tento vtip pobavil celú arénu, no vzápätí ukázal, že klavír má skutočne v malíčku. Svetelné efekty počas celého večera boli fantastické a pridávali koncertu hĺbku, ako keby každá skladba mala vlastný vizuálny svet a príbeh.
Interakcie s publikom
Obrovským plusom bola interakcia skupiny s publikom. Niekoľkokrát prehovorili k fanúšikom, a dokonca vytiahli malého chlapca menom Sam na pódium, kde si s nimi zaspieval časť piesne Ride. Zazneli hity ako Stressed Out, Car Radio, My Blood, Doubt a mnohé ďalšie. Repertoár bol vyvážený, z každého albumu niečo. Niektoré piesne prechádzali plynulo jedna do druhej, iné dostali samostatný priestor. Jeden z najprekvapivejších momentov bol, keď Tyler spieval na hlavnom pódiu a o pár sekúnd sa nečakane objavil úplne hore na ľavom krídle arény.
Celý koncert sa odohrával na viacerých miestach, v publiku boli pripravené dve malé pódiá, na ktorých Twenty One Pilots odohrali časti vystúpenia priamo medzi ľuďmi. Cele mi to občas pripadalo, ako by sa s tou hudbou prepájalo aj divadlo a každá pieseň bola jedno dejstvo. Cez celý koncert z nich sálala neskutočná energia, radosť a pokora. Bolo na nich vidno, ako ich tá hudba baví, ako dvaja najlepší priatelia, ktorí si spoločne plnia svoj veľký sen. Josh mal niekoľko dychberúcich bubeníckych sól a v jednej chvíli, keď si zložil tričko a odhalil tielko s nápisom Prague, aréna takmer explodovala nadšením. Tielko nakoniec hodil do publika. Jedným z najsilnejších momentov pre mňa bola skladba The Line, ktorú kapela vytvorila pre druhú sériu seriálu Arcane: League of Legends. Celá hala stíchla, zhasli svetlá a svietili len mobily. Tyler hral na klavíri a atmosféra bola tak silná, že som mala zimomriavky po celom tele.
Na záver Tyler vyzval publikum, aby sa podľa predpripraveného červeného kruhu rozostúpilo do kruhu. Organizátori síce tvrdili, že to nebude možné, ale fanúšikovia sa potlačili a do stredu arény priniesli dve mini pódia, kde odohrali poslednú pieseň. Finále sprevádzala záplava červených konfiet a svetelná show. Celý koncert mal neskutočne nabitú atmosféru a bola to super show. Toto je zážitok, ktorý odporúčam každému, kto miluje živú hudbu a neobyčajné vystúpenia.
