Dagmar Kičinová 
Jurij Gagarin sa narodil 9. marca 1934 v obci Klušino, 200 kilometrů od Moskvy. Podľa jednej z legiend sa narodil už ôsmeho marca, ale v nemocnici usúdili, že by nemal sláviť sviatok na Medzinárodný deň žien, preto ako jeho dátum narodenia uviedli 9. marec.
Keď mal sedem rokov, vypukla vojna medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom. Rodina bola nútená vysťahovať sa zo svojho domu a žili v zemnici na záhrade. Po Nemeckej okupácii v roku 1945 sa presťahovali do mesta Gžatsk.
Mladý Jurij úspešne vyštudoval priemyselnú školu v meste Saratov a ako 20ročný sa prihlásil do leteckého klubu. Jeho fascinácia lietadlami pretrvávala a v roku 1955 sa stal vojnovým pilotom.
V roku 1957 sa Jurij oženil s Valentinou Ivanovnou Goriačevovou, s ktorou sa mu neskôr narodili dve dcéry. Bol to ten istý rok, kedy bol do vesmíru vyslaný pes Lajka. Napriek jej predčasnému uhynutiu dodal Lajkin let množstvo informácií, ktoré potvrdili možnosť prežitia živého organizmu na obežnej dráhe a bol prvým krokom, ktorý umožnil let človeka do vesmíru.
Stať sa prvým človekom vo vesmíre bolo Gagarinovým obrovským snom, ktorý sa začal plniť, keď bol v roku 1960 navrhnutý do skupiny možných budúcich kozmonautov. Po absolvovaní intenzívneho výcviku, ktorý obsahoval napríklad testy na fyzickú odolnosť alebo schopnosť znášať odlúčenosť vo vesmíre bol na úlohu prvého človeka vo vesmíre zvolený práve Jurij. Jeho najväčším rivalom bol German Stepanovič Titov, ktorý sa napokon stal záložným pilotom.
Dňa 12. apríla 1961 Jurij Gagarin nastúpil do kozmickej lode Vostok 1 a pár minút po deviatej hodine miestneho času vzlietol do vesmíru. Jeho let okolo Zeme trval 108 minút. Gagarin sa po návrate stal národným hrdinom a na jeho počesť sa v celom Sovietskom zväze konali demonštrácie. Za tento let dostal Jurij množstvo vyznamenaní a to nie len sovietskych, ale aj zahraničných. 28. apríla 1961 napríklad získal z rozhodnutia prezidenta Československej socialistickej republiky vyznamenanie Hrdina socialistickej práce.
Nasledujúce roky strávil prevažne stretnutiami s ľuďmi doma a vo svete. Sovietsky zväz ho vyslal na propaganistickú „mierovú misiu“, v rámci ktorej navštívil mnoho krajín a rozprával sa napríklad s britskou kráľovnou Alžbetou II. či kubánskym vodcom Fidelom Castrom.
Jeho kariéra pilota a kozmonauta bola odstavená. Až v roku 1968 sa rozhodol vrátiť k lietaniu vo vojnových stíhačkách, no kvôli nedostatku skúseností v predchádzajúcich rokoch musel absolvovať doplňovací kurz, ktorý mal preveriť jeho schopnosť znova samostatne lietať. Jeho inštruktorom sa stal Vladimir Serjogin, skúsený vojenský letec.
Ráno 27. marca 1968 odštartovalo dvojmiestne lietadlo z moskovského letiska. Niekoľko minút po štarte sa spojenie s posádkou lietadla prerušilo. Posádky vrtulníkov hľadajúcich lietadlo oznámili, že našli časti trosiek 65 kilometrov od letiska.
Okoľnosti smrti Jurija Gagarina a Vladimira Serjogina boli niekoľko rokov nejasné a kolovali okolo nej špekulácie. Medzi najrozšírenejšie patria teórie o údajnej zámernej likvidácii slávneho kozmonauta alebo o možnom vplyve alkoholu na priebeh letu. Až v júni 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov v rozhovore pre televíziu Russia Today zverejnil dovtedy zatajované okolnosti havárie. Leonov povedal, že v tesnej blízkosti lietadla s Gagarinom a letovým inštruktorom na palube neoprávnene preletelo iné lietadlo, ktoré Gagarinovo poslalo rýchlosťou 750 km/h do vývrtky. Ďalej pre TV stanicu uviedol, že "v tej istý deň prebiehali skúšky stroja Su-15, ale ten mal letieť vo výške 10 000 metrov, prípadne vyššie. Nie však vo výške 450 - 500 metrov. Bolo to porušenie letového postupu." Stále sa však objavujú aj iné teórie o Gagarinovej smrti.
