Simona Pazderníková Plánovaný začiatok na seba nechal chvíľu čakať. Pre katedru romanistiky je totiž typické chápať akademickú štvrťhodinku ako 30 minút. Keď sa všetci účastníci v komornom počte asi pätnástich ľudí usadili a objednali si kávičku či pivko, večer sa mohol začať.
Jedna z organizátoriek, Lucka, prítomným objasnila pár nečakaných (dovolím si tvrdiť aj málo známych) faktov z Coelhovho života. Napríklad, že bol istý čas satanistom, túžil sa stretnúť s diablom, za život trikrát absolvoval pobyt v psychiatrickej liečebni, ako novorodenec prežil svoju vlastnú smrť, ale aj to, že sa od malička túžil stať svetoznámym spisovateľom. Želanie stať sa slávnym, ako sa zhodli všetci hostia kaviarne, sa mu do bodky splnilo. Či je však jeho sláva priamo úmerná kvalite literatúry, ktorú tvorí sa stalo predmetom diskusie. Podľa viacerých niekedy jeho knihy hraničia s gýčom, napriek spracovávaniu veľkých tém, ktoré je pre tohto Brazílčana typické.
Cieľom literárneho večera nebolo znechutiť literárnym nadšencom Coelhovu tvorbu, skôr im tento príjemne strávený čas dal priestor pouvažovať o nej z viacerých strán a zamyslieť sa nad dôvodmi, prečo sa k jeho knihám opakovane budú vracať, prípadne prečo ich odložia do police so štítkom "prečítané" a nechajú ich zapadnúť prachom.
