Hyperaktívny bol každý, spomínate?

Pojem pervazívne vývojové poruchy asi nikomu nič nehovorí. Ale autistov a hyperaktívne deti asi skoro každý pozná. Sú to vady detského vývoja, ktoré sa najviac prejavujú v detstve . Asi najznámejšou poruchou je detský autizmus, ale v súčastnosti je aktuálna aj hyperaktivita, alebo Aspergerov syndróm. Väčšinou to vyzerá tak, že dieťa potrebuje iba viac pohybu a je o čosi živšie oproti svojim vrstevníkom, nemusí to avšak vždy byť pravda. Každý pozná detské výskanie a krik keď deti hrajú na dvore futbal. Existuje však veľa prípadov, kde dieťa potrebuje osobitnú starostlivosť veľkú časť dňa, najmä pri najťažších prípadoch. V škole potrebujú niekedy aj skolskú asistentku, podobne ako autisti.    Hyperaktívne deti majú energické nálady, sú často až veľmi živé, a prejavujú sa kričaním a nezmyselným behaním z jednej strany telocvične na druhú. Nevedia počas vyučovania obsedieť na svojom mieste, nevedia ovládať svoje emócie pri neúspechu. Je ťažké s nimi pracovať, ale prvé výsleky sa vedia rýchlo dostaviť v podobe športového úspechu, schopnosti sa vcítiť do niekoho. Väčšinou sú viac hyperaktívny chlapci ako dievčatá, ale nikto to nevie vysvetliť. Pre hyperaktívne deti je najlepšou voľbou už spomínaný šport, tam sa ich prebytok energie môže pretaviť do úspechu, z ktorého budú mať radosť, možno pocit zadosťučinenia.Takmer každý boxerista alebo hráč MMA bol v detstve hyperaktívny. Priveľmi živý však bol asi každý z nás.   Pri hyperaktivite, vždy záleží na stupni postihnutia. Pri slabom postihnutí to niektorý rodičia ani neriešia a dajú dieťa na šport, kde sa vyblázni. Nie je ale potrebné podceňovať situáciu. Vždy je dobré s dieťaťom navštíviť psychológa, ten totižto vždy vie najlepšie posúdiť, či je pre dieťa dobré, aby chodilo na sedenia ku psychológovi, alebo ho stačí iba dať na nejaký šport, kde sa dieťa vie prejaviť. Je veľkou chybou, keď to rodičia nechajú tak, keď je dieťa príliš živé. Môže to viesť k problémom, či sa deti dostanú na strednú, poprípade vysokú skolu.Zaujímavosťou je, že hyperaktivitu mal zrejmu v živote každý z nás. Či už u chlapcov v malom veku, alebo u dievčat v prechode či v puberte. Veľmi častý prejav hyperaktivity sa deje u chlapcov v puberte, respektíve po nej, ked sa snažia byť kvôli sebe, ale aj kvôli svojmu okoliu sexuálne aktívny. Príznaky sú však tak bežné a prirodzené, že ich nikto nikdy nerieši. Hyperaktivita je v súčastnosti veľkou neznámou, hlavne čo sa výzkumov výskytu týka. Vedci stále nevedia prísť na to, prečo sa postihnutie v poslednom čase tak rozmohlo. Mnohý tvrdia, že je to spôsobené digitálnymi technológiami a ich vplyvom na ešte nenarodené deti, alebo na malé bábätká. Toto tvrdenie však nebolo nikdy vedecky dokázané a tak na vedecké vysvetlenie si ešte ľusia musia počkať.   V každom prípade je veľmi dôležité aby rodičia v žiadnom prípade nič nepodceňovali, neznamená to, že ich deti majú vážnu poruchu, sú skrátka iba o čosi živšie od ostatných. Nieje to hanba.