Juraj Páleník 
Skleníkové plyny pochádzajú hlavne z výrobných tovární, elektrární a z dopravných prostriedkov. Tento fakt je pravdou už od prvej priemyselnej revolúcie až do ďalekej budúcnosti. Všetky hoaxy, že za všetko môže už odpradávna príroda sú nezmysly. Prvé merania o zaznamenaní teploty zeme pochádzajú z roku 1890, odvtedy ubehlo už 130 rokov. Za toto obdobie sa zam ohriala o 1°C.
Na prvý pohľad nič vážne, ale v skutočnosti je to vysoké číslo a úzko súvisí s topením ľadovcov. 1°C v realite znamená, že za jedno storočie stúpne voda vo svetovom oceáne o 25-30 centimetrov, čo je pre štáty ako Holandsko nepríjemná správa. Na bariéry, ktoré zabraňujú záplavu celej krajiny musia vynaložiť veľké úsilie a financie. Za posledný rok to bolo viac ako 3,5 miliardy eur. Hladina oceánov ale stúpa neustále, predpokladá sa, že v nasledujúcich desiatich rokoch by to mohlo byť až o 30 centimetrov.
Problém pre Európu
Väčšinu meraní emisií, hladiny oceánov a topenia ľadovca zabezpečuje pre svet Čína. Americký prezident Donald Trump však tvrdí, že Čína vytvorila globálne oteplovanie aby oslabila americký priemysel, ktorý podľa jeho slov začína dobiehať ten čínsky. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že minimálne 25 rokov sa bude podnebie zohrievať a prinášať extrémne počasie. Výborným príkladom sú z roka na rok silnejšie hurikány na juhu Spojených štátov.
Dôležité je ale dodať, ža ak sa zajtra nezastaví stúpanie hladiny oceánov, nárastu oceánskej hladiny o 4-6 metrov sa nebude dať zabrániť. V súčastnosti sa čínsky vedci nevedia zhodnúť ako dlho to bude trvať, ale ak emisie budú naďalej stúpať, ľadovce sa budú topiť viac a viac, rozloha Grónska sa môže zmenšiť az o 20 percent. Predpokladom je, že konečný stav hladiny by mohol byť až o 15 metrov vyšší ako v súčastnosti. Čo by nebol problém iba pre už spomínané Holandsko, ale aj pre celú Európu či časť Afriky.
Budúcnosťou je zelená energia
Najlepšou cestou ako predísť nielen tomuto najhoršiemu scenáru je nízke vytváranie emisií. Niektoré štáty už začali napredovať, základom sú veterné turbíny, solárne panely alebo vodné elektrárne. Niektorý vedci spomínajú aj jadrové elektrárne, ktoré majú v podstate nulové emisie. Ale po ich vyradení, je potreba niečo urobiť s jadrovým odpadom. Prechod na tzv. zelenú energiu je síce nákladný, ale nakoniec by sa to dalo zaplatiť odvrátením klimatických škôd a znížením zdravotných problémov spojených so znečisťovaním vzduchu.
Veľa ľudí je skeptických, čo sa týka zamestnanosti v uholnom priemysle, či v tepelných elektrárňach. Avšak potvrdzujúcim faktom je, že Spojené Štáty, ktoré mimochodom niesú na špičke v zelenej energií zamestnávajú v solárnej energií dvakrát viac ľudí ako pri ťaženi uhlia.
