Nina Francelová Aby ste sa nezľakli hneď na začiatku – film je veľmi dobre spracovanou napoly komédiou, napoly drámou. Ak patríte medzi fanúšikov trpkého humoru, keď neviete, či sa máte smiať alebo plakať, určite si prídete na svoje. Film je nemecký, takže aj znalci tohto jazyka si môžu zabezpečiť pasívny tréning a príjemný oddych zároveň.
Teraz trochu k deju. Otázka, na ktorú odpovedá 110-minútová snímka, znie takto: ‚Ako by sa zachovali ľudia, keby stretli Hitlera takmer 70 rokov po jeho smrti?‘ Vo filme je niekoľko špecifických záberov, ktoré sú točené externou kamerou vonku. Filmári chceli natočiť reakcie bežných ľudí, ktorí sa stretnú na ulici s Hitlerom. Aj preto sa tento film stáva v istom zmysle dokumentom.
Celý film je v podstate koncipovaný tak, že sa Hitler ocitne v roku 2014 v Berlíne, ujme sa ho jeden reportér, ktorý natáča relácie o senzáciách a cestuje s Hitlerom po celom Nemecku. Filmuje, ako ľudia reagujú na tohto komika (pretože si všetci myslia, že je to herec, ktorý sa živí tým, že hrá Hitlera. Samozrejme, veď možnosť, že by Hitler znovu ožil v dnešnej dobe je absolútne irelevantná.). Hitler ich počúva a v rámci obnovenia svojej Ríše sľubuje každému zmeny. Ľudia sa smejú, fotia sa s ním a stáva sa natoľko populárnym, že má svoj YouTube kanál, vlastnú televíznu reláciu, vydáva druhú knihu, točí sa o ňom film, zaujímajú sa oň všetky média a ľudia ho jednoducho zbožňujú.
Tiež ste sa momentálne zarazili, ako je možné, aby s našou znalosťou dejín, ktoré nie sú až tak dávne, bola postava Hitlera zobrazená ako zábavná a zbožňovaná? Filmári na to majú jednoznačnú odpoveď – médiami. Vo filme je zobrazený jednoduchý vývoj situácií – reportér nájde Hitlera, ukáže ho svetu ako senzáciu, preslávi ho v celom Nemecku. V rámci opätovného získania pracovnej pozície ponúkne Hitlera svojej bývalej televízií. Najprv vystúpi v jednom zábavnom programe, potom sa stane slávnym a dostane vlastný program. Ľudia ho obdivujú, pretože vyzerá ako Hitler, oblieka sa ako Hitler, rozpráva ako Hitler, správa sa ako Hitler. Dokonca o sebe tvrdí, že je Hitler.
Reportér, ktorý ho našiel úplne na začiatku, sa nakoniec dopátra pravdy a zistí, že ten, ktorého ukazuje celému svetu, je sám Hitler, s rovnakými názormi a postojmi ako v minulom storočí. Ako je však zobrazené aj vo filme, vtedy je už na nápravu neskoro. Komerčnej televízií prudko stúpa zisk, ľudia chcú Hitlera vidieť zo svojich obrazoviek a tak im televízia ponúkne presne to, z čoho sa následne sama obohatí, napriek tomu, že vedia (ako je v jednej scéne ukázané), koho v skutočnosti propagujú.
Film určite uspokojí všetkých nadšencov Baudrillardovej teórie simulakier a následnej hyperreality. Nielenže je vo filme jasne ukázané, ako média vytvárajú realitu, ktorú všetci považujú za skutočnú, ale aj scény z natáčania filmu o Hitlerovi a skutočného príbehu, ktorý sleduje divák (takže príbehu natáčania o filme o Hitlerovi) sa tak prelínajú a nadväzujú rôznymi scénami, že ku koncu človek naozaj nevie, či aktuálna scéna patrila príbehu, ktorý sleduje alebo „príbehu o príbehu.“
Nakoniec dostane film celkové zasadenie do kontextu dnešnej politiky a svetových udalostí, o ktorých politici, média a následne bežní ľudia diskutujú v dnešnej dobe pomerne často. Ak teda hľadáte film, ktorý sa začína nevinnou zábavou a nakoniec vyústi do mrazivého konca, určite utekajte do kina. Nielenže sa zamyslíte nad aktuálnou politickou situáciou, pochopíte učivo z hodiny, ale aj uvidíte, aké nebezpečné dokážu byť média, keď si neplnia žiadnu funkciu spoločenskej zodpovednosti, ale chcú jedine maximalizovať zisk.
A ak nie ste práve nadšencom kina, môžete siahnuť po knižnej predlohe filmu od nemeckého spisovateľa Timura Vermesa.
