Andrea Havranová
Odkiaľ vlastne ste, kedy ste sem prišli po prvýkrát a ako dlho tu už žijete?
Moji rodičia sú Američania, ale narodil som sa v Nemecku. Keď som bol dieťa, bývali sme sa na rôznych miestach v Európe, ale aj v Indii či Libanone. Do štátov sme sa presťahovali keď som mal 8 rokov. Žili sme na niekoľkých rôznych miestach: Colorado, Pennsylvania a Kalifornia. V roku 1989 som skončil univerzitu a rozhodol som sa preskúmať Strednú / Východnú Európu. Napokon v lete v roku 1990 som prišiel do Československa 1990 a som tu viacmenej, od vtedy.
Čo bolo dôvodom, že ste prišli práve sem a dokonca ste tu zostali? Zvyčajne je to naopak, ľudia odtiaľto odchádzajú...
Pôvodne som prišiel do Československa zo zvedavosti. Prvý rok bol mimoriadne aktívnym obdobím, všetko sa menilo strašne rýchlo. Naozaj som sa cítil, akoby som sem patril. Napokon som si našiel prácu na univerzite Palackého a v roku 1993 som stretol moju ženu, s ktorou máme 3 deti.
Aký najväčší rozdiel ste zaznamenali medzi vašim “starým” a súčasným životom? V čom sa váš život zmenil?
Takmer celý “dospelácky” život som prežil tu, takže je ťažké porovnávať to. A samozrejme, táto krajina sa od roku 1990 veľmi zmenila. V porovnaní s USA som tu skutočne ocenil odlišný systém hodnôt. Zdalo sa mi, že je tu väčší dôraz na priateľstvo, rodinu, koníčky a kultúru. To sa však samozrejme výrazne zmenilo.
Ako sa vaša rodina zmierila s tým, že budete žiť ďaleko od nich?
Ako som už povedal, moja rodina stále cestovala, takže moje rozhodnutie bývať v cudzine nebolo vôbec nezvyčajné. Momentálne vlastne bývajú v UK, a tak nie sme jeden od druhého až tak ďaleko.
Je ťažké byť cudzincom v tejto krajine?
Žijem tu už viac než 20 rokov a hovorím po česky, takže nepociťujem žiadne ťažkosti. Samozrejme, ak by som však bol nováčik, bez znalosti jazyka, to by bol iný príbeh. A skutočnosť, že som biely tiež robí veci jednoduchšími a to najmä teraz, keď je v tejto krajine, nanešťastie, toľko rasizmu.
Takže čo vy a čeština? Kedy ste sa začali učiť? Bolo /Je to ťažké? Aký jazyk používate doma so ženou a deťmi?
Češtinu som sa začal učiť prvý rok. Bol som stále mladý a plný energie. Prvý rok som bol v malom meste Rožnov pod Radhoštěm a len málo ľudí tam hovorilo po anglicky. V podstate som bol nútený naučiť sa češtinu, aby som mohol fungovať. Bola to náročná, ale zábavná výzva. Doma zvyčajne striedame češtinu s angličtinou. S deťmi sa väčšinou rozprávam po anglicky a oni odpovedajú v češtine.
Odporučili by ste život v Českej republike? Respektíve v Európe, ako takej?
Určite áno. Česko má zdravú ekonomiku, vynikajúcu zdravotnú starostlivosť, dobrý vzdelávací systém, veľmi málo trestnej činnosti atď.
Myslíte, že určitá časť vášho JA, je už Čechom?
Áno, rozhodne. Mám tendenciu byť viac pesimistický a sarkastický, než som býval. Ťažko sa teraz stotožňujem s američanmi, ich úprimnosťou a optimizmom. Mám problem byť politicky korektný a všimol som si, ako sa mení moja osobnosť, keď rozprávam po česky. Okamžite sa začínam sťažovať a”kňučať”.
A čo práca? V dnešnej dobe je náročné nájsť si prácu aj s češtinou, takže si neviem predstaviť ako ste sa s tým vyporiadali? Najmä v Olomouci, nie je to hlavné mesto a pravdepodobne tu nie je tak veľa možností pre anglicky hovoriacich, ako napríklad v Prahe.
Keď som prišiel v roku 1990, rodáci z Ameriky a Anglicka boli vo všeobecnosti veľmi populárni. Teraz to už nie je take ľahké. Keďže na univerzite sa držím rovnakej práce už 20 rokov, nie je úplne vhodné, aby som danú otázku zodpovedal práve ja.
Aká je vaša aktuálna pracovná pozícia? Je to niečo, o čom ste snívali už ako dieťa? Ako ste sa vlastne stali vyučujúcim na Univerzite Palackého?
Som odborný asistent, učím Anglickú literatúru na Katedre anglistiky a amerikanistiky. Nie, nesníval som o povolaní učiteľa. Avšak vždy som mal rád čítanie a písanie. Pôvodne som učil na Katedre aplikovanej lingvistiky, ktorá ponúkala akademickú angličtinu pre študentov z prírodných vied a pedagogických fakúlt. Po roku a pol som dostal ponuku učiť moju aktuálnu pracovnú pozíciu, keď náhle odišiel jeden český kolega.
Aké je vaše obľúbené české slovo?
Šuplík
Ktoré slovo najviac neznášate?
Reprezentativní
Ako si viete najlepšie oddýchnuť?
Hraním na bendžo, sedením v krčme a pitím piva či čítaním.
Čo by ste robili, keby ste zajtra vyhrali jackpot?
Splatil by som všetky dlhy, hypotéku atď. Založil by som účet pre moju rodinu a cestoval by som.
Ktorú krajinu by ste si vybrali na život, keby ste dostali šancu začať od začiatku?
Fúha, neviem. Zimbabwe znie super.
Anglickou verzi rozhovoru naleznete zde
