Nina Francelová Začiatky boli... ľahké
Do Krakówa som prišla s topánkami a oblečením na sezónu od februára až do júna. Postavila som sa do rady na ubytovanie, kde čakalo asi už dvadsať ľudí. Vtom sa jeden chalan otočil na mňa: „Hey, are you also Erasmus?“ Keď som povedala áno, naraz sa na mňa otočilo asi sedem ďalších ľudí a začalo sa predstavovanie. Meno, krajina, študijný odbor. Horko-ťažko som si zapamätala dve mená. Napriek tomu účinkovalo toto zoznamovanie úplne zázračne. Povedali sme si, že až sa všetci ubytujeme, pôjdeme spoločne na univerzitu, kde malo prebehnúť privítanie. Prišli sme asi s hodinovým meškaním, ale aspoň nikto nebol sám. Odvtedy už nikto nebol sám.
Prvé hodiny v škole alebo ako som si zamilovala STAG
Uniwesytet Jagielloński sa pýši titulom najstaršej univerzity na území Poľska a titulom druhej najstaršej univerzity v strednej Európe. Medzi významných absolventov patrí napríklad aj súčasný poľský prezident Andrzej Duda, Mikuláš Kopernik a Ján Pavol II. Práve preto som na univerzite s takou bohatou históriou čakala vynikajúcu organizáciu výučby. Lenže tak to nebolo.
Prvé dni nastal chaos. Univerzitný systém sa nedal pochopiť. Na predmety pre zahraničných študentov sa nedalo nahlásiť. Postup bol nasledovný: zadať si do systému návrh na predmety, ktoré by ste chceli študovať a potvrdiť je do polnoci napevno. Medzitým ste však museli napísať profesorovi daného predmetu, aby vám to v systéme potvrdil aj on. Profesor vám zároveň napísal do e-mailu, kde a kedy sa máte dostaviť na úvodnú hodinu. Komunikácia s profesormi bola však taká, že kým ste im neposlali (hoc aj ten istý) e-mail minimálne štyrikrát, považovali ho za nedôležitý. A tak sa často stalo, že ste si nepotvrdili predmet v systéme a automaticky sa vám odpísal. Profesor vám tým pádom nemal čo potvrdiť a celý postup ste opakovali odznova. Univerzitný systém bol otvorený asi prvé tri týždne, aj keď nikto nevedel s presnosťou povedať, kedy sa zatvára. Najmä vtedy som myslela na náš preklínaný STAG, ktorý je v porovnaní s poľským USOSom úplný miláčik.
Uzavretie systému ale ešte neznamená, že sa s hodinou nedá hýbať. Jedného krásneho dňa mne prišiel e-mail zo sekretariátu, že čas vyučovacej hodiny sa posúva. A samozrejme tam, kde som mala už inú hodinu. Očividne som bola jediná, ktorej to vadilo. Kým som stihla vysvetliť na katedre, profesorke a spolužiakom, že v ten čas to proste byť nemôže, vynechala som asi tri hodiny. Hodinu potom posunuli späť a tvárili sa, že sa nič nestalo.
Ďalší šok prišiel v podobe skúšok. Poľskí študenti majú rozdelené skúškové do dvoch etáp – dva týždne v júni a asi mesiac a pol po letnej prestávke v septembri. Vzhľadom na to, že nikto sa neplánoval vrátiť do školy v septembri (hlavne nie tí, pre ktorých by to znamenalo letenku v podobe stoviek eur), museli sme všetky skúšky zvládnuť za dva týždne na prvýkrát. Zaujímavosťou bolo aj to, že na skúšky sa nezapisujete v univerzitnom systéme, ale termín (jediný) vám určí profesor. Ak sa vám to nepáči, alebo máte v ten deň už dve ďalšie skúšky, nikoho to nezaujíma ani nemrzí. Kúpte si zvýrazňovače, vreckovky, čokoládu a učte sa na všetky skúšky naraz (overený recept od mojej spolubývajúcej).
Kultúrny šok a iné stereotypy
Aký len môže mať Slovenka kultúrny šok, keď vycestuje do susedného Poľska? Iba ak z iných kultúr. Keď nájdete úžasného hyperaktívneho kamaráta z Číny, ktorý je fascinovaný úplne všetkým, čo sa deje v Európe. Keď vás Ind ľutuje, že ste asi veľmi chudobná, keď nenosíte zlaté šperky. Erasmus je prakticky o búraní stereotypov a vzájomnom približovaní národov. Veď kedy inokedy sa to prejaví, ako keď Slovenka býva s Maďarkou, Nemec si požičiava peniaze a Grék čaká na všetkých, kým ostatní meškajú? Turci sa bavia s Grékmi, bavia sa s Bulharmi, bavia sa so Srbmi. Akákoľvek turecká kombinácia by podľa stereotypov a histórie mala byť zarážajúca. Ale nie na Erasme. Tam naozaj nikto nemyslí na spory z histórie.
A tak keď precestujete jednu krajinu s partiou najúžasnejších ľudí, akých ste si mohli želať, naučíte sa z histórie, kultúry a jazyka niektorých krajín viac ako za päťročné štúdium medzinárodných vzťahov. Naraz potom prídete domov a budete sa cítiť prázdni. Ale iba na chvíľku, kým to neokúsite znovu.
