so., 1. červen 2024 23:02

Prečo by sa študent mohol zadarmo učiť španielčinu, ale nie volejbal

Ilustračný obrázok Ilustračný obrázok Zdroj: unsplash.com
S dospelosťou prichádza sloboda a so slobodou voľba. Kam ísť, čo robiť, kým byť? Keď si konečne vyberiete, niekam sa dostanete, niečo urobíte a niekým sa stanete, dôjdete na to, že voľby sa na univerzite nekončia. Zrazu nesedíte v škole od ôsmej do jednej, ale máte vyučovanie hocikedy v priebehu dňa. Zrazu neskúmate roztlačené bunky cibule pod mikroskopom. Zrazu nerátate, koľko má Janko jabĺk, ak si dnes dal modré nohavice, na ktoré dostal úrok tri percentá a zajtra je sobota. Zrazu na vás nikto nekričí, že sa máte rozbehať dve kolieska.

Ale čo ak ste dajaký masochista, ktorý predsa len chce aj takéto hodiny? Nuž, samozrejme, zapísať si ich môžete. Teda takmer všetky z nich. Slezská univerzita totiž kompletne zrušila výuku športových aktivít. Vraj o ne nebol záujem.

Ale je vysoký záujem vôbec nutnou podmienkou? Nedá sa proste nájsť kompromis a ponechať iba niektoré z týchto predmetov alebo predmet otvoriť aj s menším počtom uchádzačov? Na niektorých odboroch je totiž úplne bežné, že na seminári sedí len päť študentov. Ale keď ide o šport, je to málo.

Dá sa na to ísť aj úplne opačne a pýtať sa, prečo nie je šport na vysokej škole povinný. To by nízky záujem o tieto predmety predsa napravilo. Avšak tam sa už stráca možnosť voľby. Nútiť vysokoškolského študenta, ktorý ledva stíha všetky už dávno zadané povinné seminárky, prezentácie a testy, aby mal aj povinnú telesnú, je len prilievanie liehu do ohňa. Inak povedané, rýchla cesta k vyhoreniu. No naopak ponechanie možnosti voľby športu, nikomu neublíži. Pre niektorých študentov to môže byť možnosť získať pár kreditov naviac, trochu si od klasického učenia oddýchnuť, spoznať nových ľudí z iných katedier a zabaviť sa. A ostatným to môže byť jedno. Teda miesto povinného zvyšovania stresu, je dobrovoľný šport psychohygienou.

Ďalší problém je, že niektoré univerzity síce šport ponúkajú, ale bez kreditov a za peniaze. To už nie je úplne školská výuka. Poviete si, že je to niečo naviac. Skúsenosti, ktoré nie sú potrebné k prežitiu či úspechu. Luxus, za ktorý by sa platiť malo. No rovnako sa takýmto spôsobom dá vyaurgumentovať potreba platiť za hodiny jazykov, ktoré sú na vysokých školách vždy zadarmo i keď jazykové kurzy sa dajú tiež považovať za luxus. Veď na čo vám v živote budú základy poľštiny alebo holandčiny? Obzvlášť keď študujete bohemistiku alebo slovenské právo. S tým predsa nikam do sveta nepôjdete.

Nejde mi o to, aby sa za jazyky platilo. Veď študenti sú chudobní, ako kostolné myši. Ale prečo je rozvíjanie vedomostí a schopností v niektorých oblastiach života považované za lepšie? Prečo vysoká škola nemá peniaze na práve týchto pár predmetov naviac? Prečo si študent proste nemôže ďalej vyberať v čom sa chce rozvíjať?

Univerzita študentov nepodporí, lebo nemá peniaze. Má peniaze na desiatky odborov, stovky prednášok a seminárov. Ale tie športové, to je už moc. Študentom sa to nepáči, ale tiež nemajú peniaze, nie na žiadne drahé profesionálne alternatívy. Tak môžu ďalej sedieť nad knížkami.

Celá situácia má pritom tak jednoduché riešenie: len nechať šport prístupný a dobrovoľný, nechať možnosť voľby pohybu, aj ak by tých desať extra seminárov išlo z vrecka univerzity. Tak jednoduché riešenie, že sa samozrejme nikomu nepáči.

Zobrazeno 400 krát
Naposledy upraveno: út., 4. červen 2024 16:04
Pro psaní komentářů se přihlaste