Jakub Kudrna 
Podľa Kisku nebol nový štát výmyslom víťazných mocností. Na mapu povojnovej Európy bol zakreslený vďaka dlhodobému úsilu o slobodu a nezávislosť zo strany domácich vlastencov a politikov, slovenských a českých krajanov v Amerike, či legionárov bojujúcich v Rusku.
Aj keď pamätníkov vzniku spoločného štátu by sme hľadali márne, podľa Kisku si Slováci si túto udalosť spájajú najmä s menami "nenahraditeľného štátnika" Tomáša Garrigua Masaryka, "charizmatického" Milana Rastislava Štefánika a "nesmierne pracovitého" Edvarda Beneša. Ocenil taktiež významnosť osobností Vavra Šrobára, ktorý od roku 1918 stál na čele ministerstva s plnou mocou pre Slovensko, či Milana Hodžu, ktorý bol od novembra 1935 predsedom vlády celej republiky.
"Vďaka novému štátu dostalo Slovensko nielen jasné hranice, ale aj príležitosť budovať politické, vzdelanostné i kultúrne inštitúcie. Nevídaným tempom sa rodila vzdelaná stredná trieda, do verejného života vstupovali starostovia, primátori, župani, ministri, novinári, podnikatelia, rozvíjala sa občianska spoločnosť," uviedol prezident SR, pričom poznamenal, že Československo ako značka vzbudzovalo vo svete rešpekt a mladá republika sa stala oázou demokracie v strednej Európe.
Dvadsať rokov bol podľa Kisku príliš krátky čas na vyriešenie veľkého množstva problémov, dotýkajúcich sa národnostných, či sociálnych otázok. So začiatkom druhej svetovej vojny sme o štát prišli a po jeho obnovení po roku 1948 sme stratili jeho najdôležitejší aspekt - demokraciu. Dnes máme podľa neho oboje, vo vlastnom štáte. "Máme dôvod spomínať na vklad, aký do nášho rozvoja vniesol spoločný štát. A strážiť ako oko v hlave našu dnešnú slobodu a demokraciu," ukončil svoje vyhlásenie prezident.
Otázne je, prečo aj napriek jeho dôležitosti, sa deň vzniku spoločného štátu na Slovensku neoslavuje podobne, ako tomu je v Českej republike. Slováci si tento deň pripomenuli len jediným spomienkovým zhromaždením, ktoré sa konalo v Bratislave.
Slováci by však ďalší sviatok prijali: „Ľudia vždy radi prijmú ďalší deň voľna. Navyše by to nebolo ani napriek väčšinovému názoru spoločnosti,“ povedal pre portál pluska.sk sociológ Martin Slosiarik, pričom poznamenal, že Slováci majú na spoločný štát prevládajúce pozitívne spomienky.
Jeho tvrdenie podporuje aj tzv. "hlas ľudu": "Škoda, že Slováci radšej oslavujú takú Sedembolestnú pannu Máriu ako vznik Československa. Podľa mňa tento deň mal ostať sviatkom na počesť všetkým, ktori zaň tvrdo bojovali," píše sa v komentári na sociálnej sieti pod Kiskovým vyhlásením.
