Natália Šarlákova 
Vo svojom výskume traja vedci nazreli do histórie. Keď prišla kolonizácia Európanov, inštitúcie sa v spoločnostiach menili. Niekde kolonizátori vykorisťovali pôvodné obyvateľstvo a naopak, niekde vytvorili politické a ekonomické systémy, ktoré dlhodobo prosperovali. Dopady na terajšiu ekonomickú situáciu v krajinách tak práve môžu zapríčiňovať spoločenské inštitúcie, zavedené počas kolonizácie. Inštitúciami chápeme úrady a organizácie ale aj napríklad zákony a predpisy, ktoré hýbu celou spoločnosťou.
Inštitúcie, ktoré podporujú širokú účasť na politickom a ekonomickom živote sú zásadné pre dlhodobú prosperitu krajiny. Zavádzali ich často v chudobných kolóniách, čo viedlo k súčasnému bohatstvu štátu. Naopak inštitúcie zamerané na krátkodobý zisk elít, ekonomicky zaostávajú. „Zníženie obrovských rozdielov v príjmoch medzi krajinami je jednou z najväčších výziev našej doby. Laureáti preukázali dôležitosť spoločenských inštitúcií na dosiahnutie tohto cieľa,“ povedal Jakob Svensson, predseda výboru pre cenu za ekonomické vedy podle agnetury TASR.
Daron Acemoglu je turecko-americký ekonóm arménskeho pôvodu. Simon Johnson je britsko-americký ekonóm a obidvaja pracujú na Massachusetts Institute of Technology. James A. Robinson je britsko-americký ekonóm a politológ, ktorý pôsobí na univerzite v Chicagu.
Nobelova cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela nie je jedna z pôvodných ocenení, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka v roku 1968. Väčšina ocenených sú Američania. Udeľuje sa popri ostatných cenách v oblasti vied a rozhoduje o nej Kráľovská švédska akadémia vied.
