Simona Pazderníková
Ivo Bystřičan sa ako 32-ročný rozhodol vzdať ťažkej závislosti na cigaretách. K tomuto kroku ho podľa vlastných slov motivovalo jeho (už v tak mladom veku) značne podlomené zdravie. „Rýchlo dobehnúť na električku začínalo znamenať takmer infarkt. Mal som však z prestávania fajčiť strach. Bola to súčasť môjho života, ktorý som si bez cigariet nevedel predstaviť,“ uviedol v jednom z rozhovorov. Okrem ťažšieho dýchania a rýchlo nastupujúcej únavy pri akejkoľvek fyzickej námahe sa z podrobnejších vyšetrení dozvedel aj o svojej nastupujúcej sterilite.
Mohlo by sa zdať, že jedinou líniou filmu je denníček fajčiara, ktorý sa dal na cestu odvykania, opak je však pravdou. Zatiaľ čo nám Bystřičan zdeľuje do kamery po piatich dňoch bez cigarety, že počas pár hodín od zobudenia „zládoval“ asi kilo vysmaženej cukety a vyžul asi 50 žuvačiek (všetko v snahe nezapáliť si), máme možnosť vidieť aj jeho úsilie dostať sa do pozadia tabakového priemyslu v Českej republike. Príhodne prezlečený za cigaretu sa snaží na „vyšších miestach“ zistiť, do akej miery je na cigaretách a samotných fajčiaroch závislý štát. Ako to už ale býva, ak má byť niečo utajené, utajené to zostane. Protagonista sa stretne nielen s neochotou odpovedať na jeho otázky v priamom rozhovore, firma Philip Morris International (najväčší výrobca a predajca tabakových výrobkov v ČR) si s ním dokonca nechce dohodnúť ani len schôdzku pod zámienkou, že naňho nikto nemá čas. Začarovaný kruh.
Politici, ktorý sa pred jeho kameru predsa len postavia, však všetci do jedného svorne tvrdia, že fajčenie je každého osobná vec, slobodné rozhodnutie a hoci nesúhlasia s týmto zlozvykom, nebudú ho ani zakazovať, ani vytvárať reštrikčné opatrenia, aby sa jeho propagácia nedostávala toľko k deťom – potenciálnym novým zákazníkom tohto výnosného priemyslu.
Ako dopadne boj Iva Bystřičana s vlastnou, aj tou štátnou závislosťou sa dozviete po zhliadnutí filmu. V Olomouci bol premietaný 28.3.2014 v rámci festivalu dokumentárnych filmov o ľudských právach Jeden svět.
