Juraj Páleník 
Je to prežitok zo sovietskych časov a príklad vynútenej kolektivizácie. Tzv. „komunálka“ je byt, v ktorom Rusi zdieľajú so susedmi jednu kuchyňu a sociálne zariadenie. V Rusku tieto typy bytov postupne zanikajú. Ale v súčastnosti je ich podľa agentúry AFP v Petrohrade stále ešte asi päťdesiat tisíc. Áno, aj po viac ako tridsiatich rokoch od pádu komunismu stále existujú, tento spôsob života sa stáva témou konferencií aj návštev sprievodcov. Komunálky majú dokonca aj svoj festival. Byty vznikli v Rusku po boľševickej revolúcií v roku 1917 a usadili sa v nich robotníci a chudobný mešťania.
V súčastnosti si tieto byty niektorý pochvaľujú, zväčša tý, ktorý sú zvyknutý na chudobnejší štýl života. Páčia sa aj niektorým umelcom, pre ktorých sa byty stávajú inšpiráciou k tvorbe, predsalen sa nachádzajú v samom centre Petrohradu. Niektoré byty sú „originálne“ a od ich postavenia sa ešte nerekonštruovali. Pribudla iba elektrina, ktorá trčí zo všetkých stien. Zväčša sa jedná o osem až desať izbové byty, kde ľudia zdielajú so svojími susedmi jednu kúpeľňu a jednu veľkú kuchyňu. V nej sa nachádzajú štyri sporáky, osem chladničiek a stolíkov, cez normálny deň sa tu ľudia doslova zrážajú. V osemdesiatych rokoch predstavovali tieto „komunálky“ štyridsať percent bytov v tedajšom Leningrade. Veľkým problémom týchto bytov sú zvyky obyvateľou, tý stále hádžu odpad miesto do kontajnerov do priestoru medzi domami, do dvorou. Výsledkom je, že tu je veľký zápach a žije tu veľký počet potkanov, túlavých mačiek a psov.
Liaheň pre koronavírus
Počas dnešných ťažkých dní sa v Rusku práve v týchto bytových domoch najviac rozniesol koronavírus. Je ideálnou liahňou pre jeho šírenie, spoločné kúpeľne tomu dopomáhajú najviac. Podľa oficiálnej stránky Ministerstva zdravotníctva Ruskej federácie sa tu nachádza viac ako dvadsať tisíc pozitívnych prípadov, momentálne sú všetky tieto byty v karanténe. Tento chudobný štýl života sa stráca, ale predstava, že by niečo podobné fungovalo v Európskej únii je nepredstaviteľné. Zdieľaný spôsob bývania je možný iba na študentských internátoch. V Afrike a Ázii tak v súčastnosti žijú viac ako dve miliardy ľudí, tý, ktorý žijú pod hranicou chudoby.
