Čínske ministerstvo obchodu je s rozhodnutím nespokojené. Pár dní po vyhlásení rozhodnutia uviedlo: "Čína je veľmi nespokojná a rezolútne odmieta nesúhlas USA s tým, aby získala status trhovej ekonomiky." Argumentuje, že status trhovej ekonomiky dostala 11. decembra (prosince) 2016 automaticky po pätnástich rokoch členstva vo WTO. Spojené štáty napriek tomu tvrdia, že ak by sa čínska ekonomika stala trhovou, nebolo by na jej trh možné uvaliť vysoké antidumpingové clá. Clá sa používajú ako opatrenie voči neovykle nízkym cenám dovážaných statkov. Sústreďujú sa na preukázanie, že ceny dovážaných statkov sú nižšie ako náklady na ich výrobu. Ich cieľom je zvýšiť cenu daného tovaru na alebo nad úroveň cien domácich produktov. Okrem toho komunistická čínska vláda príliš zasahuje do odvetvia ekonomiky.
Spojené štáty spoločne s Európskou úniou prejavili sklamanie. Podľa nich ázijská krajina od vstupu do WTO neotvorila svoje trhy zahraničným investorom a produktom tak, aby sa mohla stať trhovou ekonomikou. David Dollar, bývalý americký minister financii a predstaviteľ Svetovej banky, skonštatoval: "Predpokladalo sa, že Čína bude mať otvorený finančný sektor. Ale tak ho obalila všetkými druhmi domácich regulácií, že to znemožňuje pôsobenie zahraničných firiem." Čínska vláda podporuje výlučne čínske podniky. Týmto činom zvyšuje konkurencieschopnosť domácich výrobcov, predovšetkým v oblasti výroby ocele, hliníka, cementu, keramiky či sklárstva. Čínske spoločnosti dostávajú od štátu vysoké dotácie. V dôsledku toho ceny čínskych produktov nie sú tvorené trhom a tým dochádza k poškodeniu konkurencie v iných štátoch. Vláda tým porušuje základné pravidlá ekonomiky voľného trhu.
Ekonomika Číny sa transformovala z centrálne plánovanej a uzavretej na výrobného a exportného giganta. V roku 2005 bolo 70% kapitálu v rukách súkromných podnikov a spoločností. Najväčšie zastúpenie v ekonomike majú výroba a služby, menší podiel predstavujé poľnohospodársky sektor. Štátne podniky sa zamieravajú predovšetkým na energetiku a ťažný priemysel. Čínska ekonomika je od roku 2014 najväčšia na svete, podľa nominálneho HDP a HDP na osobu ju však stále prevyšujú Spojené štáty americké. Paradoxne však americký prezident Donald Trump v súčasnej dobe kritizuje Peking pre nezákonnú obchodnú politiku, ktorá podľa jeho názoru zavinila obrovský deficit USA voči Číne v obchode s tovarmi.